Cesty osudu

Odpúšťanie

Všetci sme rovnaký. Či už máte bledé vlasy, tmavú pleť, vo svojej podstate sme ľudia. Vo vnútri sme totožní.

Nie je ani určitá sila osobnosti. Sú to len škatuľky, do ktorých nás triedia.

Nie ste slabí. To že to hovoria, neznamená že to tak je. Prečo hrdo nezdvihnete hlavu? Jedná sa o váš život. Prečo teda nebojovať, ak to za to stojí?

Prečo sa považujete za silných? Dokážete sa byť, hádať, zotrvať. Ale dokážete odpustiť?

Súhlasím s názorom, že odpúšťanie je výsadou silných.

Hovoríte si pfff no problem. Ale už vás niekto zranil tak hlboko, že ste o sebe zapochybovali?

Nemyslím si, že veľa ľudí je toho schopných. Ale ak vás niekto zraní naozaj tak hlboko, že vo vašom srdci zostane jazva, a vy odpustíte bez zaváhania, až vtedy ste pre mňa silnými.

Odpustenie považujem za znak nekonečnej lásky a dôvery. A preto odsudzujem ľudí, ktorí druhú šancu premrhajú. Ak niekto nájde v sebe silu odpustiť, prečo všetko uvrhnete do starých koľají? Veď vám nebolo ublížené.

Ste silný človek bla bla bla..verte mi, že toto ukazuje iba chudáka, ktorý si nedovidí ani na okraj nosa. Vy ste predsa ten čo ublížil.

Sila je možnosť. Každý z nás má na výber, kým bude.

Či silným človekom s veľkým srdcom, alebo egoistom. Nezatvárajte oči pred svojou voľbou. Kým ste vo vnútri je iba na vás

Odpustenie je pre mňa aj zabudnutie. Niekedy totižto musíte odpustiť aj sebe. Keď to spravíte, do istej miery zabúdate. Môžete si odpustiť občasné chyby, zbabrané vzťahy. Robíte to presne v tej istej sekunde, ako zabúdate.

Niekedy sa ľudia až príliš brblú vo svojich pocitoch. Vtedy nezabudnete, verte mi.

Nehovorím že by sme nemali premýšľať nad vecami, ale neberte všetky chyby na seba. Na hádku potrebuješ dvoch.

Aj keď ste ju možno začali, teba si pamätať na to, že váš protivník mohol bojovať tiež. Ak sa vzdal a nechal vás ísť, automaticky sa o krivdu musíte deliť.

Ak ste však odstrčili človeka, ktorý urobil všetko a miloval vás bezhraničnou láskou (či priateľskou, rodičovskou,..)niekde ste asi spravili chybu.

•••
O odpúšťaní sa dá hovoriť dlho a vo veľa smeroch. Dúfam že sa vám dnešný článoček páčil, niečo vám dal, alebo vás aspoň prinútil sa zamyslieť.

Niekto má niečo konkrétne o čom by chcel hovoriť nabudúce?