Cesty osudu

Viera

Asi by ste čakali reči o Bohu alebo o božstvách všeobecne, ale keďže som ateista a mohla by som niekoho uraziť, poďme na vieru v seba.

Ja chápem že je to obohraná téma, áno milujme sa.

Ale viera v seba nie je láskou (blížiacou sa k narcizmu samozrejme).

Hmm. Ani neviem kde začať, pretože viera sama o sebe je široký pojem. Každý v seba veríme do určitej miery v určitom čase. Poďme najprv na vás, ktorí si veríte.

Viera v seba a vo vaše rozhodnutia je dôležitou súčasťou života. Nikto vám ju nevezme ani nevyvráti, iba ak vy sami.

A tam nastáva ten problém.

Nikto nie je bez chyby. Toto si treba pamätať. Môžete v niečom vynikať, ale niekde zasa výrazne zaostávať. Poviete si naše obľúbené pfff no jasné.

Toto chovanie už nie je láskou alebo vierou v seba, toto je čistý narcizmus, egoizmus, egocentrizmus a podobné hovadinky.

Naozaj nikto tu nie je Rambo. Ak si hovoríte že trepem dve na tri, spadnete na hubu. Ja osobne sa na takýchto ľudí pozerám z vrchu.

Mám na to dva dôvody:

- sú pre mňa nepochopenou existenciou. Naozaj. Môj sedliacky rozum mi to neberie.
- naozaj mám v niečom navrch. Dokážem odhadnúť niečo, čo sa volá následok.

A tak ak si stále myslíte že ste neporaziteľní a veríte vlastným klamstvám, nech sa páči, no pamätajte na moje slová.

Teraz prejdime k tým menej smelým.

Ste ťažký oriešok, pretože nech poviem čo poviem, stále si prídete slabí.

Ale ono to tak nie je.

Dnes jeden tomboy (dolu vysvetlím) na svojom asku zverejnil dlhšiu správu o strachu z budúcnosti.

A práve to inšpiruje túto časť. Ďakujem, aj keď sa k tomuto nedostane (tak isto aj Moni, si poklad♥)

Veľa z vás neverí sebe, svojim rozhodnutiam, neverí v šťastné konce, lásku, šťastie...

Pýtam sa prečo?

Vy ste ten kľúč. Nech vaše okolie robí čo robí, iba vo vašom vnútri je to správne. Vy ste kľúčom k úspechu, šťastiu..prečo?

Pretože každý si buduje svet v ktorom chce žiť.

Vždy som sa bála toho kým som. V dnešnej dobe kde je všetko podmienečne buď dobré alebo zlé, kde nesmiete vybočiť z radu som zrazu stála ja a chcela som hovoriť o tom, čo sa deje práve v tedy, keď všetci mlčali.

Bála som sa písať, pretože moje básne boli o tom, čo by som zmenila. Vždy som sa snažila nejako vybočiť. Chápem že ľudia radšej čítajú o kvietkoch a slniečku čo svieti, ale čo tam po tom ak nad vašou hlavou visí mračno?

Bála som sa že nedostanem uznanie. Neverila som, že niekto by chcel čítať aj o búrkach. A teraz som tu a pozorujem neskutočné čísla pri mojich príbehoch.

A tak je to aj s vami ostatnými. Či už toto dievča (chlapec, utrieďte si to ako vám to mozog ľahšie spracuje), ktoré sa bojí budúcnosti, alebo ostatní. Ste neuveriteľne silní.

Už len tým že sa dokážete usmiať cez slzy. Že bojujete aj keď máte strach. To je tá pravá viera.

Viera v seba. Spolieham sa vás. Teraz hore hlavy, nádych a bežte za svojim snom.

Pretože vy ste ten kľúč

Pri viere ešte zostaneme. Nabudúce načrieme do náboženstva. Pripravte sa na môj milovaný sarkazmus.

Tomboy je dievča obliekajúce a chovajúce sa ako chlapec. Rozdiel si niekedy naozaj nevšimnete.

Ask: lucimko ak by ste boli zvedaví.