Cesty osudu

On

Chcela som písať o pravde a aj to spravím, no trošku inak.

Niekedy sa stane, že nám chýba istý druh ľudí. Sú to ľudia,  ktorých sme vyhnali zo svojho života.

Niekedy si už ani nepamätáme dôvod. Jednodcho tu nie sú.

Zamýšlali ste sa nad nimi niekedy? Ako sa majú, čo robia..

Verím že áno, aj keď ste nechceli. Aj mne sa to stalo a keďže mám veľmi ďaleko od knižných hrdiniek a silných žien, napísala som mu.

Dám vám jednu radu a budem rada ako sa nad tým zamyslíte.

Tá osoba už nikdy nebude ako predtým a vasa dôvera tiež nie.

Nikdy nevrátite ten vzťah. Je poznačený zradou, bolesťou a časom.

A aj keď si budete navrávať že je to fajn, nie je. To jednoducho nezabudnete či chcete alebo nie.

Neobzerajte sa za seba. Sú tam veci a ľudia, ktorí vás raz zlomili. Nevracajte sa k nim.

Ublížite si znova.

Aj ja som na nás pozerala po rokoch. A niekedy jednoducho prídete do toho bodu, že vám príde ľahké vrátiť to. Napíšete si, stretnete sa a potom ti príde.

Ten pocit, že tam niečo chýba. To niečo sa nevráti nech nad tým akokoľvek zatvárate oči. Nadarmo si vravíte že to tak nie je...vaše srdce vie.

Či som smutná? Nie.

Som prázdna.

Eovnako ako to miesto, kde bola láska k nemu. Z celej slovnej zásoby si ten človek vybral slovo aha, ako dostatočnú ná radu za čas a lásku.

To vo vás niečo nechá.

Zo smútku to prejde do hnevu a potom do opustenosti. Môžete mať tisíce kamarátov, ale ten pocit zostane. Možno na chvíľku, možno na stálo.

Nehľadajte ho v ľuďoch. Niekedy je lepšie ich vyhnať. Pretože ak ste to spravili, malo to dôvod a malo to tak byť.

Viem že dnes je to krátke, ale potrebovala som sa vyrozprávať.

All love

xoxo Nika