Motivácia-Sprav si dokonalý život

No a čo

Nuž, celkom zaujímavý nadpis. S týmito tromi slovami sa učím pracovať aj ja. Vyzerajú príliš lacne, sú prikrátke, neplnovýznamové, nemajú ten francúzsky apostrof a nepôsobia ničím výnimočne. Avšak tieto slová by sme sa mali naučiť používať vnútri v sebe, v nás.

No, predstavme si situáciu, ktorú každý z nás určite zažil. Človek je niekde v parku, v spoločnosti, no vlastne je úplne jedno kde, na oslave, ktorá nie je ničím zaujímavá, až do chvíle kým.. neuvidí zaujímavý objekt- potencionálneho partnera. Všetci to poznáte, možno na kamošoch a kamoškách, ako nenápadne vedia s tým človekom po sebe pozerať celú akciu, usmievajú sa jeden na druhého ale nevedia sa dvihnúť a prihovoriť sa. Spoliehame sa na facebook a podobné sociálne siete. A teraz prichádzajú na rad tieto slová. Mojou úlohou je sa zdvihnúť a prihovoriť sa tomu človeku a tieto slová sú moja, no nazvem to že poistka. Pretože keď sa ten človek dvihne, zasmeje a odíde, nebude to zrovna príjemné. Je tak? Tohto sa mi bojíme, čo ak to nevyjde, budem vyzerať trápne, radšej sa tu budem len usmievať a zožierať, kadejako zisťovať ako sa volá, aby som sa s ním nejako spojila, len nedajbože nemôžem sa prihovoriť, pretože je síce nádej, že to vyjde a budeme sa tu spolu zabávať celý večer, ale aj tak sa bojím odmietnutia. No a čo, tak to nevyjde, život pôjde ďalej idem to vyskúšať. Teraz prišla tá poistka. 
 Toto sa stáva aj napríklad na párty. Sú ľudia, ktorí si zoberú punč a odtrepú sa do najbližšieho kúta. Nechcú sa rozprávať, prihovárať, nadväzovať nové priateľstvá, lebo, čo ak to bude trápne, čo ak poviem niečo zlé.. No a čo, tak teraz to nevyšlo nabudúce to bude lepšie. Znovu tie tri slová. Veď svet sa nezrúti, mojou úlohou je prekonávať strach, no a čo, tak to vyjde nabudúce, svet sa nezrúti. Možno to spočiatku bude fakt trápne, a naozaj poviem niečo nevhodné, človek sa otočí a odíde, no a čo, tak aspoň viem, že toto nabudúce rozoberať nemám a hotovo. Niektorí ľudia to majú fakt v krvi, vždy zapadnúť, byť "obľúbený" a radi pokecajú s kýmkoľvek. Niektorí fakt s týmto problém nemajú. Ale keď to človek bude trénovať, prekonávať svoj strach z väčšej spoločnosti, uvoľní sa v rozhovoroch, tak postupne to bude mať "v krvi" aj on.

Tieto slová sa neviažu len na tieto situácie. My by sme ich mali tak do seba zakomponovať, že pri každom zaváhaní, strachu, si povedať, no a čo, nejde o život nejde o nič, tak to vyjde nabudúce, no a čo, nič tým nepokazím, vyskúšam to. Povedzte mi, je lepšie ľutovať veci, ktoré mi nevyšli, alebo ľutovať, že som sa o to ani nikdy nepokúsila? Raz nám pred očami prejde celý náš život, spomienky, zážitky, splnené avšak aj nesplnené sny, všetko sa nám raz "zrekapituluje" a je len na nás, či sa rozhodneme mať načo spomínať, alebo či sa necháme ovládať strachom, ktorý nás robí bezmocnými.