Ruže v mojej izbe (Ruže #1) ✅

Day 11

Prajem príjemné čítanie

Prichádzam do práce úplne zmoknutá, pretože som si povedala, že nebudem potrebovať auto. Isteže. V lodičkách sa mi tvoria bublinky, silonky sa mi nepríjemne lepia na kožu a pôsobím ako miss mokré tričko, pretože blúzku mám úplne premočenú a presvitá cez ňu podprsenka. Všetci na mňa zízajú a mne je to nepríjemné. Ublížila si mi, možno ublížil som ti. Žiara nad nami zosilňuje.
Aká žiara? Aké ublíženie? O čom to hovorí?
Prechádzam si dom zo včera, zapisujem si všetky klady a uvažujem nad tým mužom, ktorý si ho ide kúpiť. Úprimne povedané zmiatol ma. Najskôr som mala pocit, že on je ružičkár a dokonca si ma vyhľadal cez agentúra v ktorej pracujem. Potom, ale hovoril o svojej manželke a všimla som si obrúčku na jeho ľavej ruke a bolo mi jasné, že on to nebude. Dokonca, ani meno Bailor mi nič nehovorí. Hovorím si, že buď som sprostá, alebo prehliadam detaily. Veď ako sa vraví, pod lampou býva najväčšia tma.
S kolegyňou stojíme na balkóne, pijeme kávu z automatu pričom si striedavo poťahujeme z cigarety. Vonku stále leje ako z krhly a ľutujem, že som si nevzala auto.
,,Dnes ma šéf stretnutie s tým krásnym mužom zo včera. Prečo si nám ho nepofotila?" pýta sa moja kolegyňa.
,,Ale prosím ťa ten Bailor je ženatý a mňa vôbec nepriťahoval," odpovedám jej a dávam si rovno dva šluky. Nechápavo na mňa hľadí. ,,Aký Bailor?" Akoby sa jej niečo objasní v hlave, mi znovu vysvetlí. ,,Jáj, to bol asi len asistent. Ten majiteľ, ktorý si to kupuje je slobodný, má dvadsaťšesť a navyše je neskutočne krásny. Už pár krát sa tu ukázal. Nevidela si ho?" A ja konečne pochopím.