°1.

513 48 12
                                    

Nízka postava dievčiny s havraními vlasy, sedela pred vianočným stromčekom uprostred námestia. V tom si k nej prisadol pohľadný mladík s čiernymi vlasmi a očami tmavými ako noc.

"Čo tu tak sama?" Spýtal sa okúzľujúcej krásky. Dievčina zdvihla svoje svetlo modré oči a zahľadela sa na osobu, ktorá si k nej prisadla..
Chvíľu rozmýšľala, čo mu odpovie.

"Popravde? Snažím sa zabudnúť."

"Zabudnúť na čo?" Usmial sa krásne.

"Na všetko." Sklopila zrak a z oka jej vypadla slza.

Tristan sa obzrel naokolo. Na námestí už bolo málo ľudí a jeho obeť, ktorú si vyhliadol má nejaké problémy. Najradšej by ušiel.
"Áno? A to znamená čo?" Snažil sa tváriť, že ho to zaujíma.

Povzdychla si.. Nerada vešala svoje problémy cudzím na nos.
"Aj keď je milé, že sa zujímaš, nepoviem ti to.. Aj tak by si mi nepomohol.." Smutne sa usmiala a naďalej hľadela na vysvietený vianočný stromček.

Ani netušíš ako veľmi by som ti pomohol - pomyslel si usmial sa na ňu a pozoroval ju ako sledovala stromček.
"Nikdy nevieš." Uškrnul sa.

Snažila sa ho ignorovať.. Pripustiť si k sebe ďalšiu osobu a stratiť ju..? To by ju zničilo úplne.
"Hmm.. Ale ďakujem, aspoň trochu si mi zlepšil náladu.." Usmiala sa naňho.

"To som rád." Usmial sa.
"Počuj.. Uhm možno to je nevhodné, ale šla by si na rande?" Spýtal sa jej bez zaváhania..
Chcel ju zabiť ale chcel vedieť prečo sa tak cíti.

White Christmas ✔Where stories live. Discover now