White Christmas ✔

°8.

,,Ja.. Čakám!" Povedal pomaly.

Povedal to kľudne a pomaly.. To ju vystrašilo ešte viac.. Prečo nechápe, že nedokážem hovoriť?! Pýtala sa samej seba.

Tristan sa nadýchol a vydýchol. Snažil sa zahnať ten nával hnevu.
K

irsten sedela so sklonenou hlavou.

,,Tam.. Pri stromčeku si povedala, že by si nechcela zomrieť.. Tak to ti radím, aby si začala hovoriť. S inými totiž nemám žiadne zľutovanie. Dokonca im rozhodne nevarím a nestarám sa o ne!" Povedal chladne pokojne.

Rástol v nej hnev.. Už jej bolo všetko jedno.. Chcela len jedno.. Pokoj.. Preto sa ho rozhodla ignorovať.

Zavrčal a ako sedela zo zadu k nej podišiel. Odhrnul jej z jednej strany vlasy a naklonil sa k jej uchu.,,stále nič?" zašepkal.

Zhlboka sa nadýchla a vydýchla.. Zatvorila oči a slabo pokrútila hlavou.

Vysunuli sa mu tesáky. Oddialil sa a postavil sa pred ňu. Pozrel sa jej do očí.,,Chceš byť zabitá upírom?" Usmial sa do jednej strany. Vedel by som si predstaviť aj lepšiu smrť.

Sklonila hlavu.. Vždy lepsie ako tí, čo zabili jej rodinu.

,,Nezdáš sa byť moc prekvapená" Usmial sa doširoka pri čom odhalil aj tesáky.

Pomaly zdvihla hlavu a zbadala jeho ostré tesáky.. Pohľad na ne ju zaskočil. Jej starý otec jej kedysi rozprával o upíroch a iných temných bytostiach.. Bolo zvláštne stretnúť bytost, z jeho pribehov.

,,Počuj.. Prvý krát ako som ťa zbadal som si ťa vybral ako obeť...ale prehovorila si somnou. A to celkom milo. Dlho sa somnou nikto nerozprával, tak som dúfal, že by si mohla aspoň ty" Zasmial sa.,,Ale si ticho.... Si ticho!" Zakričal.

Vystrašene zdvihla hlavu.. Aj keď chcela zomrieť, stále sa bála.

,,Fajn! Ako chceš. Chceš zomrieť? Umrieš!" Zavrčal naštvane a znova podišiel za ňu.

Vystrašene zatvorila oči a chytila retiazku.. Myšlienka, že sa o chvíľu stretne so svojou rodinou, ju držala pri vedomí.

Naklonil sa k jej krku. Jeho chladný dych už určite cítila.,,Prehovor!" Povedal potichu.

Vzlykla... Na nič iné sa nezmohla.. Tak ako túžila zomrieť, tak aj túžila ostať nažive.