White Christmas ✔

°4

Vystrašene sa naňho pozerala.. Pripomínal jej tú noc, kedy jej zavraždili rodičov a sestru. Kedy takmer zomrela aj ona. Rozvzlykala sa, tvár si prekryla rukami.,,Nie.. Už znova nie.. Prosím." Bála sa. Zúfalo chcela odísť a ľutovala svoje rozhodnutie vstúpiť na námestie.

Prekvapene sa na ňu pozrel... Nechápal o čom hovorila.,,Máš ešte život, ktorý budeš s radosťou žiť?" Spýtal sa jej.

Pomaly spustila ruky... Zahryzla si do pery.,,Ja.. Ja myslím, že už žiadnu radosť znova neprežijem.. Ja.. Mala.. Mala som vtedy zomrieť.. Mala.." Začala znova plakať.,,Prečo som len prežila?!" Plakala so sklonenou hlavou a slzy jej pomaly kvapkali na jej čižmy.

,,Hmm" Zamyslel sa.,,Takže ľutuješ, že si nezomrela?" Pozrel na ňu nadšene.
,,To môžem napraviť" Usmial sa.

Rýchlosťou svetla k nemu zdvihla hlavu.. Ponúkol mi práve, že ma zabije? Naklonila hlavu na stranu a pozerala mu do očí.

,,No tak ako?" Usmial sa.,,Súhlasíš?"

,,Zamyslela sa.. Toto by jej rodičia nechceli. Nikdy by jej neodpustili, ak by si vzala život.. Sľúbila im to. Sľúbila to keď pred jej očami umierali.,,Nemôžem.. Nemôžem." Rozplakala sa.,,Sľúbila som. Nemôžem... Bože! Musím ísť! Musím... Ja...."Snažila sa nadýchnuť, no bolo toho na nu priveľa.

Tristan sa zamračil.,,Ty nikam nepôjdeš!" Stále ju držal.

Snažila sa mu vykrútiť, ale nedarilo sa jej to. V hlave jej príliš trieštilo.. Zahmlelo sa jej pred očami.. Posledné, čo videla bol chlapec stojaci pred vianočným stromčekom.

Ako mu dievča padlo do náručia vzal si ju na ruky a vzal ju k sebe domov. Položil ju na gauč.