Ja- Ty- My

5.* Filip Ferzner

" tak počúvam. ,,
" chceš vedieť kvôli ktorej hlavnej veci sa chcem vrátiť že ,,
" áno ,,
" no dobre to je ľahké predca kvôli tebe zlatko. ,,
" tak že som to vlastne vedela,,
" no ??? ,
" no fajn teraz ty hadaj môj dátum narodenia,,
" dobre 7. mája. 2000 že ?,,
" ako si to zistil ???,,
" je to ľahký dátum rok a mesiac si mi povedala sama a ani si nechcela a deň som si tipol a ako vidím stravné,,
" musím uznať že si hlavička vôbec si nepotreboval moju pomoc,,
" ďakujem ,,
" mala by som ísť už spať,,
" dobrú noc zlatko,,
" dobrú noc miláčik,,

Prehodila som sa na jeden bok zakrila som sa paplonom a netrvalo dlho aby som zaspala, cítila som pri sebe Filipa a tak mi nič iné nechýbalo. Musím uznať že tento zvrat v mojom živote sa mi začína páčiť, ten deň ked som spoznala Filipa sa stal môj najkrajší deň v živote od tedy som celkom iná.
Ráno som sa zobudila presunula som sa do kúpeľne kde som sa dala do poriadku vrátila som sa do izby prezliekla som sa do tielka, košeli , legin k tomu som dala tú moju koženú bundičku a zamierila som do kuchyne kde sa údajne mala nachádzať segra ale nebola tam. To že Raili nebola v kuchyni má dosť prekvapilo a aj vystrašilo ale keď som na stole zbadala raňajky s papierik som si vydichla s pocitom že sa jej nič nestalo. Podišla som k stolu najedla som sa hneď na to som tanier položila do dresu, vrátila som sa ku stolu a zobrala som do rúk papierik aby som si ho prečítala.

Ahoj N. keď vstanem doma nebudem
dnes som išla skorej lebo som musela ešte
niečo vybaviť raňajky spapaj a nezaspi.
Ak chceš môžeš prísť po škole aj z Melani
do pizzeria môžte sa tam učiť a aspoň budeme
spolu. Čo ty na to ??? Som zvedavá ako sa rozhodnete
ale budem vás čakať, pekní deň.
                                       Dávaj si pozor Raili

Na tvári sa mi objavil úsmev papierik som pokročilá avlozila som si ho do vrecka bundy. Odpochodovala som do izby zachytila som tašku, mobil, kľúče odkráčala som do chodby kde som sa obula vyšla som z bytu zamkla som ho a zbehla som dole schodami von z bytovky. V škole to bol nudni deň strašne som sa nudila ale vďaka dievčatám sa to dalo vydržať na obede sme sa najedli hneď na to sme sa rozlúčili a každý si šiel vlastnou cestou okrem mňa a Melani. Z Melani sme kráčali ulicami mesta do pizzerii kde sme sa dohodli že sa budeme učiť rozprávali sme sa o ucove čo nebiva skoro nikdy a ja som jej vysvetľovala pointu učenia.

Vždy to povedz vlasnimi slovami tak to budeš mať laksie.

Povedala som jej.

Aha dobre tak to bude hračka.

Povedala placho.

Ale no tak zvládneme to.

Snažila som sa ju pozbudiť čo mi asi nevišlo.

Máš pravdu a keď nie ni sa nedeje po pripa má vírazia.

Ale no tak na to ani nepomisli to nedovolím.

Toto som už povedala skalopevne ako na nejakom súde.

Dobre máš pravdu zvládneme to
A teraz pod ideme do pizzerie
A načo ?

Spitala sa prekvapene čo ma vôbec neprekvapilo lebo aj ja by som tak zareagovala.

Tam sa budeme učiť a Raili tam začala pracovať.

Povedala som pri čom som nahodila úsmev.

No dobre tak poďme
A ak chceš môžme si tam dať aj pizzu
Keď myslíš

Zasmiala som sa a ťahala som ju do pizzerie kde sme si hneď sadli do prvého boxu sky nám prišiel do cesty. Hneď k nám prišla Raili zo širokým úsmevom.