Welcome

Prológ (Príchod)

Spev malého dievčatka sa rozliehal tmavou dielňou. Tenkým štetcom precízne namaľovalo mihaľnice čerstvo vystrúhanej drevenej bábiky, zastoklo pramene jemných tyrkysových vláskov do predom vyvŕtaných dier a zaliala diery lepidlom. Tak, to bol veľmi odvážny výber - veď kto už kedy videl klasickú drevenú bábiku s tyrkysovými vlasmi? No dievča ani nepohlo brvou nad jej zvláštnym výberom vlasov.

Jemne zatlačilo na krehkú hruď - ozvalo sa tiché cvaknutie - hruď sa otvorila a ohalila spleť špagátikov v sklenenej krabičke, ktoré držali bábiku pokope. Do jej stredu uložilo dievča malé rubínové srdiečko. Špagátiky obtočilo a opatrne zviazalo okolo toho maličkého predmetu.

Zavrelo bábike hruď, natočilo jej vlasy, oblieklo ju do slúžkovského oblečku doplnilo o pár vlastnoručne vyrobených praciek a jemne ju položilo na policu s dokončenými hračkami.
Každú jednu vyrobilo s iným pocitom na srdci - radosť, smútok, zanietenosť, no dnes necítila nič viac ako pokoj a únavu - jej emócie boli nevyspytateľné, práve preto bola každá z nich jedinečná...

Opatrne vzalo do rúk pierko a ozdobným písmom napísalo ,,Tina" na malú, krivo-stojacu kartičku, ktorú následne naštelovalo pred tyrkysovo-vlasou bábikou. Stále sa jej zdala nejako nakrivo. Naklonila hlavu do prava, potom do ľava... Roztrasenými rukami sa načiahlo za tou krivou kartičkou, keď ju zo zadu potľapkala tvrdá drevená ruka.

Vydesene nadskočilo a rýchlo sa otočilo. ,,Nedes ma takto!" Naštvane duplo malou nožkou.
,,Prepáčte, lady Annette," zdvorilo sa jej poklonila bábka sluhu v životnej veľkosti:,, súmrak sa už pomaly rozprestiera po zemi, zachvíľku nám padne noc." S poslednými slovami si, čo najlepšie - ako to len s drevenými prstami vedel - upravil motýlika.  ,,Rozumiem, Leonard." Znudene zatiahla Annette točiac si vlasy okolo tenkého pršteka.

S námahou otvorila dvere dielne pričom ju poriadne vyfackal vietor, ktorý sa snažil predrať do vnútra vagónu. Pokojne prešla po kovovom spojidle, obzrela sa za seba - Leonard našponovaný ako pravítko stál pred dverami do dielne tichučko pozorujúc, čo malá dievčina spraví. Tá mu teda elegantné predstavenie nepredviedla, vyplazila jazyk a vyskočila na plošinku pred jedálenským pavilónom.

Rázne otvoriac dvere vagónu ich pozemného vlaku, vcupkala do jedálenského pavilónu - štipľavý vietor s ňou -  priťahujúc na seba pohlady všetkých sediacich. Zhlboka sa nadýchla - sediaci, už tušiaci, čo bude nasledovať si zapchali uši - ,,Mosquito, zastav pri najbrižšej dedinke, ktorú uvidíš, nebudeme predsa cestovať celú noc!" Zavrešťala na vodiča. Už, keď si sediaci mysleli, že to skončilo, sa ozvalo naštvané:,,zavri zobák ty malé nafúkané decko! Nechaj ľudí pracovať!" Aj, keď túto vetu vyslovil presvedčivo, jediný ľudia v celých dvadsiatich-dvoch vozňoch bol on Marquito - Annette prezývaný Mosquito - a tá malá zmija - Annette - ostatne tam boli len oživlé bábky.

Pozemný vlak Xenón - skrátene "PoX" začal spomaľovať a na vrchu kopca sa začal stáčať do hypnotickej špirály, s posledným vozňom - dielňou - v strede.

Akonáhle zastal pootvárali sa dvere na vagónoch a húfne z nich začali vystupovať bábky. Začali postupne odpájať, rôzne štelovat a vykladať vagóny a aby sa pri tom nenudili, tak sa niektoré bábky odpojili a začali s večerným koncertom.

Keď už padla noc a i posledná časť plota, tak sa všetci pobrali k neveľkému pódiu na, ktorom už netrpezlivo poskakovala Annette. Annette sa poriadne rozhiadla aby zistila či sú všetci, keď sa ako tak presvedčila, rozpažila ruky v majestátnom geste.

,,Ladies and gentlemen,"prehovorila k bábkam mysteriózne sa pri tom usmievajúc:,,vítam vás v zábavnom parku 'Welcome', prajem vám veľa zábavy a potešenia!" Zakončujúc svoju choreografiu grandióznym pukerlíkom.

Všetci sa rozrehotali nad poslednými slovami:,, ...veľa zábavy a potešenia!" Aj, keď všetci dobre vedeli, že by to skôr malo byť:,, ...veľa bolesti a utrpenia!" Ale to predsa tým labilným stvoreniam nemôžete povedať, však? Sú až príliš krehkí a bojazliví, rýchlo by zdrhli a to by neprospelo pokladnici, no nie?

Ahojki, toto je môj prvý príbeh, takže dúfam, že sa bude páčiť. Trošku, krátka kapitola, som si vedomá, sorrkac. Prosím nevšímajte si tie gramatické chyby, ďakujem - i za to, že ste si prečítali prológ. Cawwky.
- Karasuhi :3