Welcome

Pred otvorením

-Tina-
Hmla sa lenivo váľala po horách, Tina  nevidela ani meter pred seba no i tak na ňu urobila hmla veľký dojem, túžila jej odstrihnúť pramene tých čistých vlasov a uzavrieť ich v nádobe ( aj do dvoch :3 ). Zmätene tancovala snažiac sa chytiť jej tvár, no tá jej vždy elegantne uhla. Na tom roztomilom tanci sa vyškŕňalo pár tmavých obrysov omotaných vlasmi hmly.

,,Čo to stváraš?" Spýtala sa postava, čo náhle vošla do Tininho zorného poľa.
Jasonove plavé vlasy vyzerali v hmle ako zahmlené zlato a oči vyzerali takmer ako ľudské, ako sa tak pobavene pozeral na Tinu. Tina len náhlivo ukazovala za temný obrys so slovami:,,Vidím ju."
,,Koho?Annette?" Márne sa Jason snažil rozoznať črty tmavého obrysu. Na tie slová Tina len pokrútila hlavou:,,Za ňou je pani Hmla."
,,Mohla by si prosím ťa prestať dávať neživým predmetom/javom prívlastok pán/pani?" Nič tam totiž nevidím," žmúril za tmavý obrys.
,,A navyše je dneska novootvorenie 'Welcome', takže nerob problémy."Prehlásil tónom 80ročného vedca.
,,To, že v pani Hmlu neveríš ešte neznamená, že tam nie je." Oznámila Tina:,,Len musíš použiť predstavivosť. A navyše je ešte skoro na otvorenie parku." Vydriapala sa Jasonovi na rameno.

Nemohla si pomôcť, ale len viesť tieto stratené ovečky ju oberalo o dosť síl, v nič neverili, nič si nepredstavovali - videli svet čierno-bielo. Nevšimli by si múzu ani keby ich zbila. Povzdychla si Tina a začala Jasonovu hlavu štelovať tak aby v prúdiacej hmne videl kalné obrysy ženskej tváre.
,,Oh, fakt! Tá hmla sa tak divne krúti, takmer ako gigantický úškrn!" Za túto vetu ho Tina celou silou kopla do hlavy.
No dlho sa nehnevala, jej pozornosť totiž upútali farebné svetlá režúce hmlu.
,,Čo je to?" Ukázala prstom na svetielka.

,,Hmm... Annette poď sem!" Zavrešťal Jason. Po dlhšom zamyslení. No nikto sa neozíval, tak to skúsil zas:,,Annette!" Ticho. Teraz sa už otočil - nikto zaním a hmla začínala hustnúť.
,,Oj...Annette, toto nie je vtipné, však Tina." Pozrel sa na rameno - prázdne.
,,Tina?" Chladný poryv vetra, no inak ticho. ,,Tina?!" Začal sa obzerať. V pravo hmla, v ľavo hmla, nad ním hmla...,,Do kelu všade hmlllllaaaaaaa a ja neviem ako so dostať späť do parku!" Čupne si Jason frustrovane. Hmlu nad ním pretne bledá ruka, chvíľu zaváha a zašmátra v hmle, no keď nič nenájde, stiahne sa. Teraz ide na scénu noha v lakovanej poltopánke, kope až do kým nekopne do zroneného Jasona. Chudák zvreskol keď ho zbombardovala mokrá topánka. Jason ju chytil a chcel danej topánke - a človeku, ktorý ju mal obutú - dať príučku. No, keď uvidel lakovanú poltopánku...dojato zamrmlal:,, Ty si po mňa prišla." A pritisol sa k nohe, no namiesto silného kopanca, ktorý očakával započul chraplavé:,,Oj mladý prestaň sa na mňa liepať, si otravný."
,,Heh?" Vypadlo z Jasona. Celý stuhnutý zdvihol hlavu. No o chvíľu sa z neho vydralo:,,Aha, ha haha ha hahahahaaa." Jeho šialený smiech sa roznášal horou.
,,Tento mladík nie je v poriadku," zamrmlala starena.
,,Dievča si si istá, že hľadáš túto trosku? Máš na lepšieho." Zafrflala.
,,Bohužiaľ." Povzdychla si približujúca sa postava. Jason, ktorému začínalo kvalitne šibať náhle spozornel.
,,Annette?"Spýtal sa roztraseným hláskom.
,,Nie, sociálka, prosím ukľudnite sa, my Vám pomôžeme." Prehlásila Annette monotónnym hlasom. Jason sa vrhol na približujúcu sa Annettinu postavu, ktorá mu v poslednej chvíli uhla.
Mokrý Jason to ale vôbec nebral osobne, vedel,  že keby naozaj chcela, kopla by doňho a ešte by si naňho sadla. Chvíľu si ticho užíval senzáciu svojej záchrany. Tina zoskočila z Annettinho pleca a zaborila tenký prstík do Jasonovho líca:,,Žiješ?..... Haló, zlatokopka!" Na toto označenie prudko zdvihol hlavu. Nemyslela som si, že slová majú takú silu. Pomyslela si Tina, na ceste späť do parku vezúc sa na ramene postaršej pani, ktorú s Annette stretli pod horou na karnevale - za sprievodu hádky Annette a Jasona. Zaujímavé. Pokývala hlavou sama pre seba. V skutku zaujímavé, chcem vedieť, na čo všetko môžem slová použiť.

:3
Hope you enjoy.
Ospravedlňujem sa za gramatické chyby.
Bye.