Welcome

Živá

-Tina-
Natiahla si skrehnuté končatiny. Prvý krát otvorila oči do tmy, no namiesto strachu však pocítila túžbu objavovať. Rôzne krútiac hlavou - divo sa obzerajúc - narazila na malý pruh svetla dopadajúci na jej nohu. Krásne. Pomyslela si a rázne zoskočila z veľkej drevenej police plnej rôznych hračiek.

Práve prebudená z dlhého spánku, nevedela, čo to znamená chodiť, čítať či počítať, preto sa štvornožky presúvala po hrbolatom povrchu dielne. Po malej chvíli sa cítila unavene, preto sa rozhodla, že si oddýchne pri neďalekom drevenom stĺpe.

Práve, keď sa už išla pohnúť ďalej, započula strašný dupot. S veľkým rumácaním sa otvorili dvere a vyplnili dielňu mesačným svitom, taktiež zvýraznili tyrkysové vlasy prebratej Tiny. Do vnútra vbehla veľká obriňa s ružovými vlasmi. Tina sa nad týmto faktom nepozastavila-asi to bude tou tyrkysovou, no zato ju vydesilo, že tá obriňa nemá oči! Namiesto nich mala veľké fialové gombíky. Každá hračka, čo doteraz videla, oči mala, len táto vec ich nemá.

,,Áraraaaa." Tina až nadskočila pri tom zvláštnom zvuku, čo sa vydral z pier tej veci. Vec zavadila o vypínač a zo všetkých kútov miestnosti sa vydralo matné svetlo, okolo ktorého začali rýchlo poletovať muchy.
,,Heh, ale, ale, ale, kde je Tina!?" Vykríkla vec pozerajúc sa na poličku s hračkami. Rázne sa zaprela do stola, prudko dýchajúc. Tak ho rozheglala, až to Tinu odhodilo do uličky-trápna chvíľa ( blahodarného ) ticha.

,,Tina! Zlatíčko toto mi nerob! Myslela som, že ťa už nikdy neuvidím!" A Tina si v tej obímacej chvíli myslela, že z nej budú triesky. ,,Bleeeh, čo je toto? Turecká telenovela či, čo? Oh sultán toto mi nero...." Plavovlasý chalan nestihol dopovedať, lebo na jeho hlavu sa rútilo päť vrhacích nožíkov a on mal plné ruky práce sa im vyhnúť.
,,Drž zobák a krok, Jason!" Zvreskla vec.
,,Anó.." Snažila sa Tina upútať pozornosť veci, ktorá ju buť ignorovala, alebo nepočula cez svoju hádku s chlapcom menom Jason.
,,Háló, pani Vec! " Tichým hláskom sa snažila prehlušiť ich hádku.
,,Pani Vec!" To už sa na ňu konečne pozreli i, keď tak trošku nechápavo.
,,Pani Vec?" Spýtala sa vec a ostýchavo na seba ukázala prstom:,, To akože ja?" Tina rýchlo prikyvovala. No to už Jason nevydržal a rozosmial sa na celú horu. Za to mu vec uštedrila ranu pesťou.
,,Smiem sa spýtať, prečo som 'Pani Vec'?" Zaleskli sa jej fialové gombíky.
,,Pretože všetky živé veci majú oči, len vy nie, preto musíte byť 'vec',nie?" Tina sa len nechápavo prizerala ako sa vec smeje. Medzi dva prsty chytila niečo streborné na jej nose a stiahla si to z tváre so slovami :,,Ale ja mám oči, vidíš tieto gombíky sú len okuliare." Povedala s úsmevom. Tina na ňu len tak chvíľu zírala. Keď už sa jej Anette chcela spýtať či má niečo na tvári, Tina vykríkla: ,,Pani perverzné modré oko!"
,,Haaaaaaa!? "