Až keď nájdete pravých priateľov až vtedy spoznáte čo je to život.
[Prepáčte za gramatické chyby, všetky obrázky mám z We heart it a vzdialenosti medzi mestami sú vymyslené, a je to moj 1.príbeh takze berte na to ohlad]
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Áno mala pravdu keď sa zobudíme budeme už tam. Ale zobudili sme sa až o 13:00. Na hroznú zimu. ,, Dobré ráno" ozvala sa Mia. ,, Kde to sme?"spýtala sa Maddie. ,,Na Aljaške," povedala úplne s kľudom ako by sa nič nedialo. Ale áno vážne sme tam boli. Nič krajšie a zároveň tajomnejším som ešte nevidela. Bolo to užasné. Bolo to ako v sne. Odstavili sme auto pri dedinke hneď vedľa hôr a prístavu. Najskôr sme sa išli prejsť len tak do dedinky a dať si dobrý obed. A ozaj obed bol dobrý. Dali sme si miestnu špecialitu. Radšej nechcem vedieť čo to bolo ale chutilo to dobre. Potom sme si od miestneho rybára požičali loďku aby sme mohli to trocha poobzerať. Pán rybár šiel s nami. Naša loďka išla iba na ručný pohon. Tak sme začali makať. Po pol godine nás naozaj boleli ruky. Plavili sme sa popod ľadovce, jaskýň, videli sme tuleňov či tučniakov. Večer sme si počkali na polárnu žiaru. Pán rybár John bol veľmi milý a prijal nás zo slovami:,, Musíte si už po toľkých dňoch normálne oddýchnuť. Ľudia sú tu od toho aby sme si pomáhali." Tieto slová ma veľmi potešili. Takže som si po toľkých ďňoch poriadne oddýchla.
