Už mám doma rodičov ktorý stále nič netušia. A už mi skončili prázdniny a začal nový semester. Všetko prebieha úplne normálne. V škole je to nuda. Už je neskoro idem radšej spať. O druhej ráno mi piše Mia: ,, Natt Maddie je v nemocnici, je to vážne poď sa s ňou rozlúčiť." Keď som si toto prečítala hneď som utekala. Obula som si iba čižmy a išla som. Ako som sa tam mala dostať? Lámala som si hlavu. Mamu budiť nemôžem. Idem autom. Aj keď ak ma stretnú policajti tak vyletím zo skúšky, lebo v pravidlách sa piše , že nemôžem riadiť pred skúškou. Ale v tej chvíli mi to bolo jedno. Nasadla som , naštartovala som a uháňala som čo najřychlejšie ale zároveň bezpečne. Keď som prišla pred nemocnicou ma čakala Mia. ,,Čo sa jej stalo??"spýtala som sa. ,,Nikto nevie, začala kričať od bolesti a plakala tak sme zavolali sanitku," povedala veľmi smutne a sklonila hlavu k nohám. Lekár mi ešte povedal: ,, Je na tom veľmi zle, nevieme predne čo jej je musíme urobiť vyšetrenia, zajtra ju môžte prísť navštíviť,"Ostala som tam ešte asi dve hodky a potom som sa vybrala domov. Rodičia ešte spali alebo sa tak tvárili. Sadla som si na schody. Začala som plakať. A prosila som aby tu ostala ešte jeden deň. Nakoniec sa zobudila mamina a prišla za mnou. Všetko som jej porozprávala. Nehnevala sa že som jej šlohla auto lebo mala rada keď som za niečo bojovala

DU LIEST GERADE
Ešte jeden deň
AbenteuerAž keď nájdete pravých priateľov až vtedy spoznáte čo je to život. [Prepáčte za gramatické chyby, všetky obrázky mám z We heart it a vzdialenosti medzi mestami sú vymyslené, a je to moj 1.príbeh takze berte na to ohlad]