Až keď nájdete pravých priateľov až vtedy spoznáte čo je to život.
[Prepáčte za gramatické chyby, všetky obrázky mám z We heart it a vzdialenosti medzi mestami sú vymyslené, a je to moj 1.príbeh takze berte na to ohlad]
Jedného rána ma prekvapila Maddie v izbe: ,, Zbaľ si veci ,"vyhŕkla hneď ako som potvorila oči.,, No nekukaj na mňa tvojimi očiskami. Vstávaj!"vždy mala slabosť na moje oči. ,,Čo? Veď je iba 7:00. A kam chceš ísť?"povedala som ešte v polospánku. ,, Ideme na výlet objednala som karavan a môžme ísť," povedala s nadšeným a stále sedela na kresle. ,, A moji rodičia o tom vedia? Prvý krát ma nechali doma samú na viac ako týždeň, nemôžem ich sklamať," povedala som vážnym tónom. ,, Neboj budeš doma skôr ako oni, o školu sa neboj to mam vyriešené. Tak nezdržiavaj a baľ sa!" Tak čo mi iné ostávalo len sa zbaliť. Len ako som sa zbalila vyrazili sme. Nevedela som kam, kde, čo a ako. Ake Maddie som na 100% dôverovala. I keď v kútiku duše som sa aj bála kam ma zavedie tento raz. Už sme odišli samé dve do Činy či Afriky. Ale v Afrike sme boli v jednej škole čo sme vyučovali malé deti.
Oups ! Cette image n'est pas conforme à nos directives de contenu. Afin de continuer la publication, veuillez la retirer ou mettre en ligne une autre image.
