Chodili sme iba tak po meste a fotili sa. Boli sme už tak vyčerpané že sme si povedali: ,,Večer už poďme domov, sme už unavené a nemá to zmysel. Predsa sme videli toho veľa," povadala Mia. Súhlasili sme. Už to nemalo zmysel keď sme boli takto unavené. Zašli sme poobede iba na pláž. Posledný krát na tomto výletiku. Poskákali sme si. Poplávali si. Pošnorchlovali sme. A odišli domov. Cesta je náročná. Máme pred sebou ešte polovicu a už sme všetky vyfľusnuté. Cesta ubieha pomaly. Keď nespím tak si upravujem fotky , stále máme zapnutú hudbu aby nás niečo držalo pri živote. Ale predsa je to namáhava cesta. Neviem ako by sme to zvládli keby sme odišli o deň o dva neskôr. Asi by sme skončili v nejakom hoteli. A cesta by sa predĺžila a možno by sme nestihli prísť skôr ako naši rodičia. A to by bol už problém.
ESTÁS LEYENDO
Ešte jeden deň
AventuraAž keď nájdete pravých priateľov až vtedy spoznáte čo je to život. [Prepáčte za gramatické chyby, všetky obrázky mám z We heart it a vzdialenosti medzi mestami sú vymyslené, a je to moj 1.príbeh takze berte na to ohlad]
