Popoluška? To ťažko⚣ ✔

3.

„Hej Eren počúvaš ma?" zasmeje sa Armin a trocha neohrabane mávne rukou pred tvárou svojho kamaráta.

Eren sa od prekvapenia trocha pošmykne dozadu ale našťastie, si aspoň raz udrží balans a ostane stáť pri pulte.

Ah áno. Je 3:01 a jemu sa začala zmena v kaviarni TITÁN. (Nič vás nenapadá ? >.<)

„Armin. Už po desiaty krát ti hovorím nie! Nepôjdem na ples. Po prvé, Levi pravdepodobne ani nieje na chlapcov. A po druhé, aj keby som sa rozhodol ísť, čo nepôjdem, môj otec ma tak neskoro nepustí nikam. Vlastne, môžem byť rád že tu môžem aspoň pracovať."

Armin sa na tu poslednú poznámku zamračí. Otvorí ústa akoby chcel niečo navrhnúť, ale potom ich zasa zavrie.

To je keď mu konečne niečo napadne.

„Keď si si nevšimol, skoro nikto v našej škole nieje rovný. Levi je pravdepodobne BY. Pamätáš na náš prvý ročník na strednej? Presne! Vtedy išiel na rande z jedným chlapcom! A potom v druháku ešte raz!"

Hnedovlasý chlapec ostane pobavene civieť na blonďakove mumlanie.

Napokon si vzdychne. „Armin. Aj keby som chcel ísť... nieje tu žiadna šanca že môj otec ..."

„Nie! To nehovor! Nepovedal si predsa že tvoj otec chodí každý večer piť?"

„Áno ale.."

V tom sa ozve zvonček, oznamujúci príchod nového zákazníka.

Dovnútra strčí hlavu hnedovlasé dievča z okuliarmi. Keby sa dalo šialeným výrazom zbohatieť, to dievča je pravdepodobne výherkyňa.

„Hanji!" skríknu obidvaja chlapci nadšene.

To je ďalšia osoba ktorá Erena považuje človeka a nie za špinu. Hanji Zoe. Vďaka nej je Eren do Leviho –mierne – zaľúbený.

„Oh Eren! Som rada že si tu! Dám si jednu horúcu čokoládu a pomarančový džús."

Hnedovlasý chlapec prikývne a začne spracovávať objednávku. Armin sediaci na druhom konci pultu, naopak zmetene pokrúti hlavou.

„Džús a čokoláda? A si si sto percent istá že ťa z toho..."

Hanji mu zapchá ústa kým stihne dokončiť. „Nie, nie! Som si tým sto percent istá! Skúšam, ako dlho to moje čreva vydržia!" zaškerí sa vzrušujúco.

Eren sa slabo zasmeje a do šálky naleje vriacu vodu. „Jasné, všetci predsa vieme kto tu je blázon do ľudského organizmu."

Hanji prikývne a pustí Armina, aby sa mohol nadýchnuť.

„To bolo hnusné!"

***

Ďalšie tri dni ubehnú ako z vody. Čas plesu sa blíži. Presnejšie, za hodinu bude škola naplnená polopitými deťmi pobehujúcimi po tanečnom parkete.

Eren si vzdychne a oprie sa o okno.

Predsa len, neurobil chybu keď Arminovi povedal že nepríde?

Nie, určite nie.

Z myšlienok ho preberie nahnevaný hlas otca: „EREN! Poď dole!"

Napoly zaspatý, sa pomaly vyberie dole.

Otca nájde sedieť pri kuchynskej linke z jeho (ako inak?) ušetrenými peniazmi v ruke.

„Idem do baru ty hajzel. Keď tu niečo ostane špinavé keď sa vrátim, tak si ma nepraj. Rozumieš?"

Hnedovlasý chlapec najprv neodpovie. Jeho otca to akosi nahnevá. Z prudkým pohybom mladšieho chlapca chytí za golier trička a tresne ho o stenu. „Pýtal . Som . Sa. Rozumieš?!!"

„Áno. Rozumiem." Sykne Eren potichu, keď mu chrbát narazí do steny. Ďalšia modrina.

„Dobre." Otec sa usmeje a potľapká ho po tvári. Silnejšie než by mal. „Vrátim sa ako vždy. O 12!" a stým sa za ním zabuchnú dvere.

_prefixA�v��\�