Popoluška? To ťažko⚣ ✔

6.

Len čo sa za nimi zatvoria vchodové dvere, Erena oveje chladný vánok. Kto by povedal že v lete bude až tak mrznúť?

Obidvaja chlapci sa vydajú smerom k lavičkám, na druhej strane parkoviska.

Hnedovláskovi je stále viac a viac zima. Ale ostane ticho pretože si chce tento okamih vychutnať tak dlho, ako sa len dá. Konečne sa mu splnil sen.

Levi si však všimne ako sa trasie. Bez rozmýšľania si dá dole bundu a ponúkne ju mladšiemu chlapcovi.

Eren zavrtí hlavou a trocha mu očervenia líca. „A čo budeš mať ty?"

„Mne nieje zima," uškrnie sa Levi a aj napriek chlapcovým protestom sa mu bundu podarí prehodiť cez plecia.

„Ď-ďakujem." Vzduch okolo nich sa rázom stane hustejší. Čo bude ďalej?

Levi sadne na najbližšiu lavičku a pokynie Erenovi, aby urobil to isté. Mladší chlapec mu z radosťou vyhovie. Chvíľu sedia v tichosti, až napokon ticho preruší starší:

„Vieš, nieje to fér. Ty vieš moje meno ale ja stále neviem to tvoje."

Eren okamžite stŕpne. Nie, to nie. Keby Levimu povedal pravdu ... nedopadne to dobre. Musí niečo rýchlo vymyslieť.

„O tom je predsa maškarný ples, nie? Že nepoznáš osobu sediacu vedľa seba," usmeje sa a začne sa hrať s šnúrkou vyčnievajúcou zo svetra. Dobre, tak by to mohlo ísť.

Levi ticho zahmká. „Možno. Ale stále to chcem vedieť. Si z našej školy však?"

Eren prikývne.

„Chodíš do tej istej triedy?"

Chlapec ostane ticho. Šnúrka na svetri sa vďaka jeho pohybom prsta trocha viac roztiahne.

Levi zavrčí a schmatne ho za zápästie. Účinne tak zastaví mladšieho chlapca pred rozpáraním svetra.

„Nemôžem sa na to pozerať." Z jedným rýchlim pohybom šnúrku odtrhne a vyhodí do koša pri lavičke.

Bez toho aby si to všimol, sa hnedovlások rozosmeje. Skoro zabudol, aký je Levi nároční na čistotu a poriadok.

Neuvidí však, ako sa naňho starší pozrie. Ten smiech. Levimu sa nachvíľu zastaví srdce. V živote nepočul taký pekný smiech. Avšak, posnaží sa udržať si chladnú tvár.

Začnú sa rozprávať. O ničom zvláštnom. Bežné veci. Všetko okolo nich prestane existovať a ostanú len sami dvaja.

Bez toho aby si to uvedomili sa začnú približovať sále bližšie a bližšie.

Keď už medzi starším a mladším chlapcom ostanú len niekoľko milimetre Levi sa nahne dopredu.

Eren nie. Dôjde mu to až neskoro.

Vyskočí z lavičky, rýchlejšie ako blesk. Pri tom skoku sa mu noha zamotá do brečtanu pod lavičkou a on sa zosunie tvárou na chodník.

Očervenie až po korienky uší.

„J - Je mi to ľúto," pokúsi sa postaviť, ale noha sa mu ešte viac zamotá, a on znova spadne dole. Leviho bunda sa mu zošmykne z ramien spolu z niečím oveľa ťažším.

No teraz mu to je jedno.

A potom započuje slabý smiech: „Neverím že si nemotornejší ako Hanji."

Eren sa okamžite prestane krútiť a bez slova otvorí ústa.

Levi. Ackerman. Sa. Práve. Zasmial.