Just can't let her go

5.časť

**POHĽAD NIALLA**

Vyšiel som na pódium a postavil sa na velke X , tak ako mi povedali. Predo mnou boli tisíce ľudí a porota. Porota , ktorá mi môže zmeniť zivot uz navždy. Skoro nic si nepamätám. Asi to bol príliš veľký šok pre mna. Len toľko viem , ze sa ma spýtali pár základných otázok a predviedol som im co viem , no a nakoniec mi povedali hodnotenie... Vlastne. Ja ani neviem ako to dopadlo. "Nina? Nevies ako som... Ako som dopadol?" "Postúpil si. O pár mesiacov sa opäť vrátiš späť" Wow. Ja som... To dokázal!! Chcelo sa mi skákať , plakať od štastia. Eufória vo mne sa nedala udržať. No nemohol som ani skákať , ani kričať. Sedel som totiž pripútaný v aute , polomŕtvy z celého dňa , ze som bol rád, ze som.

**POHĽAD NINY**

Ano. On to dokázal. Stale mi to pride neuveriteľne , ze moj Niall to dokázal. Zvládol to. Som na neho moc pyšná,ale... Teraz mam este väčšie obavy. Je na štvrtine svojej cesty za slávou a bude uz v úplne inej spoločnosti , s inými ľudmi , inými kamarátmi , bude mat prácu , malo času , bude rád , keď si nájde chvíľku pre seba nanajvýš pre rodinu a nie pre kamarátku z detstva. Hovorí sa , ze treba dúfať a veriť. Len ja neviem či mám este veriť.

**POHĽAD NIALLA**

Konečne sme doma. Naozaj to bola dlhá cesta. No väčšmi ma trápi ina vec , než len ubolený celý človek, a to Nina. Celu cestu neprehovorila ani slovo. Bola celkom ticho. Akoby sa ani netešila , ze som postúpil. Ale to hadam nie. Tešila sa na to so mnou a toto by neurobila. Aj ked sme prišli len povedala 'idem si ľahnúť som unavena z cesty' nerozumiem. ~~~ "Mami, nevies co je dnes Nine?" "Nie zlatíčko , prečo?" "Neviem... Mozno je to len moj pocit , ale...cítim , ze jej nieco je. Akoby sa netešila so mnou alebo co." "Niall vies, teraz budes mat iné záujmy. Ona sa teší s tebou ani nevies ako! Ale predsa len. Ja a tvoj otec sme tvoji rodičia tak na nas určite nezabudnes popri tvojej nadejnej budúcnosti. Toho sa veru my nebojíme. Ale Nina sa boji , ze práve na ňu by si aj zabudnúť mohol. " tieto slova boli ako nôž priamo do srdca. Toto si predsa nemôže myslieť. Po toľkých rokoch. Idem za ňou.~~~

**POHĽAD NINY**

Kľudne som ležala na posteli a len tak rozmýšľala nad tym všetkým, ked sa zrazu pomaly otvorili dvere. Posadila som sa a čakala kto za nimi stojí. "Možem?" "Jasne, ze ano" ten hlas mi to prezradil. Bol to Niall. "Aké máš pocity ? Teraz budes mozno celebrita, tesis sa? Aké to tam vlastne bolo? Rozprávaj!..." Zahrnula som ho desiatkami otázok lebo som vlastne ani na jednu nepoznala odpoved. A chcela som to vediet. "Nezahovaraj prosím." "Ako prosím?" Spýtala som sa nechápavo , pretože som naozaj nevedela čo ma na mysli. "Vidím to na tebe." Povedal a pomaly zobrať stoličku od stola a prisunul si ju k posteli , kde som sedela. "Odkedy sme nasadli do auta si neprehovorila ani slovo. Nic. Akoby si sa so mnou netešila..." "...Dobre vies , ze to tak nie je..." Sklonila som zahanbene hlavu. Nechcela som , aby sa kvôli mne trápil. "Nina. Viem , ze sa bojíš. Ale uz som ti to mnohokrát hovoril a poviem ti to kľudne este aj stokrát. Nikdy, ale naozaj nikdy sa nestane to , ze by som na teba zabudol. V živote nezabudnem na dievča , ktoré poznám od útleho detstva. Dievča , s ktorým mi je najlepsie na celom svete. Naozaj si myslíš, ze by som na toto dievča zabudol? Len tak. Zrazu. Kvôli práci , novým priateľom? Ak si to myslíš , tak si na obrovskom omyle. A je mi to ľuto , ze to takto beries , po toľkých rokoch. Nie je to výčitka , len moje konštatovanie" ostala som úplne bez slov. Slzy som mala na kraji očí a cítim , ze strácam hlas. "...nemam co viac povedat. Myslela som si to vsetko az doteraz. Presvedčil si ma. Ja... Len, ze ... Prepáč." Vypadla mi slza z oka a Niall ju zotrel. Ostali sme tam sedieť a pozerat sa mĺčky jeden na druhého asi aj hodinu. ~~~~~~~~~~~~~~~~~ na další den som uz odlietala domov s dobrým pocitom pri srdci a čistou mysľou.

•••••O PÁR MESIACOV NESKÔR•••••

"Ahoj Niall. Kedy ti ide lietadlo?"

"Ahoj! Asi o 3 hodiny. Akurát idem z domu tak o 4-5 hodin som u vás na letisku. Môže byť?"

"Ano jasne. Budeme tam . Šťastný let"

"Dakujem ahoj."

Ano uz je júl a Niall ide do nejakého tábora ci co z XFactoru. To je uz to akože druhé kolo. Je to teraz v Londýne takze ide pre zmenu on ku mne.

••O PÁR HODÍN NESKÔR••

"Ahoooj!!! Konečne si tu!"

"Tešil som sa uz!!!"

"No poďme nech už si u nas čím skor!"

~~~~~~

"Dobry den teta Barans." "Ahoj Niall. Ako si vyrástol. Po takej dlhej dobe ťa človek ani nespozná." "Tak dúfam, ze len k lepšiemu som sa zmenil." "Ale. Samozrejme, že len tak! A gratulujem ti k zatiaľ dosiahnutému úspechu! Len tak ďalej." "Dakujem teta velmi si to vazim." "To nestojí za reč. Dáš si nieco na jedenie?" "Nie dakujem zatiaľ. Dám skôr prednosť spánku než jedlu. Idem na vystrieť ,ak možem teda." "Jasne , ze môžeš. Nina pôjde s tebou veď" moja mamina sa zvítala s Niallom a ja som šla s ním do izby. "Tvoja mama sa vôbec nezmenila. Je stale taka super ako kedysi" " No , tak to ano. A teba má špeciálne rada tak si to u nej nepokaz." "Ale prosím ťa! Neboj sa ničoho"

Ešte chvíľku sme sa s Niallom rozprávali a potom sme išli spat. Zajtra musíme skoro vstávať tak aby nezaspal. Velmi sa tesim ako to zajtra dopadne dúfam , ze len dobre.

~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~ "Deti, vstavajte. Musíme sa vychystať a ísť." "Ano Mami ideme." "Zobuď Nialla sediečko mne je to take blbe." "Dobre dobre" ~~~ vsetci sme sa naranajkovali a pobalili. "Mame vsetko? Hlavne Niall. Máš vsetko?" "Ano teta nestresujte mam vsetko" "dobre tak poďme" zabuchli sme dvere a išli sme do auta.

~~~ cesta nebola dlha, no ked sme prišli na miesto videli sme ,kolko veľa ľudí este ostalo a všetkým nam prešli zimomriavky. "Musim byť lepší ako minimálne štvrtina z nich. Nemožné" "ale možné! Dokázal si to predtým. Dokážeš to aj teraz." "Ale teraz je to iné..." "... Nemyslím si ani. Neboj sa" "ani ja si to nemyslím. Ale cítim to. Nieco... Bude ... Iné"