White Wolf Blood

4. Kapitola

Tak to som zase ja. Rozhodla som sa pridať novú kapitolku. Venujem ju #Creepy_boy18 lebo....lebo! Užite si kapitolku.❤

Keď sestra zaspala, odišla som do svojej izby. Z dola som počula krik. Znova sa hádajú. Už párkrát mi napadol útek. Ale nemohla by som tu nechať svoju malú sestru.

Sadnem si ku stolíku a pokračujem v kreslení vlka. Bude to krásny čierny vlk. Čierna farba má vždy fascinovala. Je taká temná ale má v sebe niečo zvláštne... magické. Čierna temná noc a na oblohe miliardy hviezd. Vždy som snívala o tom, že si lahnem do trávy a celú noc budem pozorovať hviezdy a keď uvidím padajúcu tak si niečo budem želať. Ale bohužiaľ rodičia sa boja. Ale mne sa to podarí.

Zrazu ma zo snenia vytrhne buchot. Vzápätí ho nasleduje srdcervúci výkrik. Vonku sa rozsvieti svetlo a z domu vybehne tmavá silueta. Môj otec. Po chvíli za ním vybehne mama a niečo na neho kričí. Obaja sa naraz pozrú hore so môjho okná. Ja sa rýchlo skryjem za stenu. Po pár sekundách sa pozriem znovu do okna a už len vidím ako mama bezvládne leží na zemi a otec sa stráca v lese.

Tak a mám toho dosť! Odchádzam. A po sestru sa vrátim neskôr. Radšej v lese ako tu. Už sa to nedá vydržať.
Zo skrine si vyberiem batoh a začnem doňho hádzať užitočné veci. Baterka, spacák, deka, mobil, slúchadlá, zapaľovač a zápalky, zápisník a pero, fľašku s vodou, ceruzky, pušný prach ( zíde sa), peniaze, občianku( tvárme sa že už dosiahla 15 rokov), vreckovky. A to je asi všetko. Aha ešte náhradné oblečenie. A topánky. Okej. Oblečiem si niečo teplé, hodím na seba mikinu a teplú bundu. Skočím do topánok a vyjdem z izby. Pozriem sa do sestrinej izby. Našťastie spí. Zídem pomaly po schodoch a zbystrim sluch. Nič nepočujem. Nahliadnem do kuchyne a tam pri okne stojí mama. Našťastie je mi otočená chrbtom. Ale...a sakra. Ako si mám teraz zobrať jedlo? To som nedomyslela. Uhm... rozmýšľaj Maddie. A už to mám. Zoberiem zo stolíka na chodbe pero a hodím ho do obývačky, ktorá je oproti. Pero s buchotom dopadne na podlahu a odkotúľa sa neviem kam.

,,Hmm....Maddie? Si to ty?"
Rýchlo  sa utekám skryť pod schody a pozorujem mamu náhliacu sa do obývačky. Keď zmizne za dverami rýchlo utekám do kuchyne a beriem, čo mi príde pod ruku. Pečivo, ovocie, bylinky, čokoládu(😘no čo? Ja sa idem za čokoládou zadrhnúť😍), nejaké to mäso a oriešky(😃😚). Všetko nahádžem do batoha a zadnými dverami vybehnem von. Utekám ako najrýchlejšie viem. Pri hranici lesa a našej záhrady sa otočím a pozriem do okna na poschodí. Svieti sa tam. V okne stojí postava. Moja malá sestrička. Ako som to mohla urobiť? Nechať ju tu samu. Ale ja musím. Ja sa vrátim. Ale ešte nie.

Posledný pohľad venujem ešte raz sestra potom sa otočím a zmizmem v tieni lesa. Kráčam náhlivo a snažím sa nezraziť s nejakým stromom. V noci je to tu ako bludisko. Konečne nájdem svoju jaskynku. Nejako sa tam vteperím a pokračujem úzkou chodbičkou do mojej "tône". Som taká nahnevaná. Hodím batoh o sem a začnem kričať. Po chvíli ma preruší hlas.

,,Krucifix, šibe ti dievča? Stíš volume fajn?"
Ja sa pozriem smerom odkiaľ ten hlas prichádza a ostanem stát ako primrazená. Spoza štice vlasov sa na mňa pozerajú dve najkrajšie hviezdy, aké som kedy videla. Tými hviezdami myslím krásne modro-zelené oči. Jeho výzor je v celku úchvatný.
Blond vlasy nad uši pretínané čiernymi pásikmi, modro-zelené oči s iskričkami. Vysoký a dobre stavaný. Vidiet, že je silný a vodcovský typ. Ale na perách mu hraje úsmev. Chvíľu tam len tak stojím a čumím ako vyoraná myš. Veď kto by neostal zaskočený, keď sa ti zrazu zjaví v tvojej skrýši nejaký chalan a nevieš čo ďalej? A jediný kto by tu mal byť je môj vlk a ten....počkaaať. Kde je môj vlk?

,,Neviem kto si a čo tu robíš ale kde si dal môjho vlka? Ak si mu čo i len chlpok skrivil tak si ma neželaj a...!"
,,Brzdiiii, dievča. Pokoj. Tvoj vlk je v poriadku. A ja som ..."
,,Mňa nezaujíma tvoje meno ale kde je môj vlk? A ako si sa sem dostal?"
,,No hmm...ako ti to povedať. Ty si ma tu priviedla."
,,Ja? Nebuď smiešny! O tejto jaskyne viem len ja a nikto iný. Nechoď okolo horúcej kaše a povedz mi, kde si sa tu vzal."
,,Veď som povedal, že si ma tu priviedla ty. Ja som totiž ..."

Ahojte! Konečne po 100 rokoch nová časť. Môžete sa poďakovať jednej nemenovanej osobe ( áno si to ty😜) za to, že som to napísala. Keby ma tá osoba nenakopla tak by som sa sem nedokopalá ani o rok. Takže teraz mám veľa nápadov a inšpiráciu takže časti budú. Ale asi raz za týždeň. A to je asi všetko. Nezabudnite zanechať votes a aj komentík má poteší. A nezabudnite sa pozrieť na moju novú knihu Love me❤.
Vidíme sa pri ďalšej kapitole.
Ľúbim vás.❤
Vaša RXM