White Wolf Blood

6.Kapitola

Znova sa tu stretávame moji drahí vĺčikovia😍. Ďakujem za odozvu, ktorú som popravde ani nečakala. Ďakujem hlavne @teaFairy13 za tvoj komentík. Veľmi ma potešil. 😍
A túto kapitolu venujem 3 ľuďom: 1. teaFairy13 za komentík 2. Creepy_Niall za votes a 3. Creepy_boy18 tiež za votes. 😍😍😍

Z pohľadu chlapca:
Toto dievča je neskutočné. Vždy mi skače do reči a zbytočne sa rozčuľuje. Mám také nervy. Ale teší ma, že sa o toho vlka bojí (no teda že sa bojí o mňa😁). Rozhodnem sa zakročiť. Pristúpim k nej a zatrasiem ňou ale že poriadne. No zase nie až tak poriadne. Som predsa vlkodlak a moja sila je veľká takže to by prišla o hlavu. Konečne zmlkne a pozerá na mňa s ústami otvorenými do ,,O". Vyzerá veľmi smiešne. Ale nedám to na sebe vidieť a zachovám si kamennú tvár.

,,Už by si mohla zmĺknuť, čo povieš?"

,,Ja...Ja....akým právom...?"

,, Žiadnym...jednoducho si sadni a teraz počúvaj ty mňa!"

,,Ja nebudem počúvať nejakého trubiroha! Kto si myslíš, že si?"

,,,Heh...no to by si sa dozvedela už skôr ale ty si nezavrela tie tvoje krásne ústočká. Tak ich konečne zavri, sadni si a počúvaj. A ak ma preruší tak si ma nepraj!"

,,Môžem si robiť čo chcem. A nebude má tú poučovať nejaký buzerant....a to ja by som ťa tu mala dirigovať a vyspovedať. To ty si v mojej(!) skrýši. Ale chcem vedieť kto si, čo si a čo tu robíš tak som ochotná ťa vypočuť. A ozvem sa kedy budem chcieť a žiadne námietky. A už konečne spusť."

,, Wow...no dobre. Takže kde začať?"

,,No to sa nepýtaj mňa. To ty tu máš rozprávať."

,,Bože...to bola rečnícka otázka. Ale nechaj tak. No najprv by som sa mal predstaviť. Volám sa Luke a mám 18 rokov..."

,, Aha..a ja som..."

,,Ty si Madison Wood a máš 15 rokov. Bývaš v chalúpke pri lese. Máš mladšiu sestru Lessie,ktorá má 6 rokov. Miluješ prírodu a všetko okolo nej a teda hlavne les, v ktorom tráviš najviac času. Miluješ vlkov a kone. A...." nedopovedal som, lebo ma zastavil jej výraz. Ústa mala dokorán a pozerala na mňa ako keby som bol zjavenie. No netvrdím, že nie som ale ten výraz😂.

,,Hmmm....čo sa tak pozeráš?"

,,To ako .... prečo....čo? Odkiaľ toto všetko o mne vieš?"

,, No hmmm...je to dosť zložité na pochopenie.... počkaj...začneme po poriadku. Najprv ti chcem niečo ukázať. Poď za mnou."

,,Ja...prečo by som mala? Si úplne neznámi človek. Ako ti mám veriť?"

,,Dobrá otázka..jednoducho. Ver inštinktom. Chceš sa dozvedieť viac o mne a prečo toho toľko viem o tebe?"

,, Áno..jasne, že áno!"

,,Tak poď za mnou."

,,Dobré ale...teraz v noci?"

,,Áno teraz v noci."

,,Dobré tak ideme."

Z pohľadu Maddie:

Vyvediem ho von z jaskyne, zahĺbená do vlastných myšlienok. Ako to, že on vie o mne toľko? A kto to vlastne je? Dokopy som sa nič nedozvedela. Len to ako sa volá a koľko má rokov. Ale musím uznat, že meno má v skutku nádherné. Pripomína mi lúku. A tá je súčasťou prírody a tam tiež trávim veka času. Takže jedno plus pre neho.
Som zvedavá čo mi chce v tejto tme ukázať. Pri východe z jaskyne zastanem aké on pokračuje smerom ku skalnému výbežku, tvz. mojej Levej skale.

Tak ho nasleduje pre zmenu ja. Keď sa ocitneme pred výbežkom, ožiari nás jas mesiaca. Milujem mesiac. Je taký krásny. Mohla by som sa naňho pozerať aj roky. Spomínala som už ako milujem noc? Ak hej tak nevadí. Spomeniem to znova. Noc mi príde taká tajomná, magická a krásna.
A tie malé hviezdičky tancujúce po oblohe. Mám chuť si teraz ľahnúť si trávy a pozerať na tú krásu.

Ale čaká ma iná práca. Musím sa dozvedieť kto je zač ten Luke.
Poobzerám sa a všimnem si, že nie som jediná, ktorá lieta vo svete myšlienok. Luke mi stojí otočený chrbtom a zadubene sa pozerá na mesiac v splne. No to som zabudla spomenúť. Dnes je spln. Môj najobľúbenejší deň tzv. noc. Ale ja ten spln až moc prežívam. V deň keď je spln od rána cítim takú zvláštnu energiu, ktorá vyvrcholí v noci, keď je mesiac najvyššie. Vtedy zvyčajne omdliem a ráno sa zobudím na zemi. Nechápem prečo sa mi to stáva.
Zo zamyslenia má vytrhne prihemny hlas.

,,No takže asi rada by si vedela načo som ťa sem zobral. No tak to sa dozvieš o chvíľu. Ale teraz má pozorne počúvajte. Ak sa stane čokoľvek ostan tu. Neutekaj a nikde nechoť. Sľubujem, že sa ti nič nestane. Sadni si tam pod strom a pozeraj sa." dopovie a poberie sa k výbežku. Tam sa postaví a stojí.
Chvíľu naňho nechápavo hľadím a čakám čo sa bude diať. Po chvíli ma to omrzí a chcem ísť za ním, že toto nie je žart. Už,už sa chcem postaviť, keď v tom niečo privábi moju pozornosť. Obrátim hlavu tým smerom a vystrašené zhíknem. Tam kde stál Luke, teraz stojí obrovský čierny vlk s červeno - modrými očami. Chcem vykriknut keď v tom....

Muhahahahahaha😂😂😂😂. Takže som tu s ďalšou kapitolou. Čo ste si určite všimli tak nechápem načo to tu oznamujem. No niekedy som proste tupelo. A ospravedlňujem sa za pravopisne chyby ale už je neskoro a ja som totálne mimo.No ale naspäť k téme. Pár ľudí má požiadali o pridanie ďalšej časti. A čo by som ja neurobila pre mojich vĺčikov?😍😍😍Dúfam, že sa kapitola ľúbi a chcem vedieť názor na Luka...čo myslíte? Prečo prišiel za Maddie? Kto to vlastne je? To sa dozviete v ďalšej časti. Dovtedy papá.
ILY😍
Vaša zákerná RXM❤