White Wolf Blood

7. Kapitola

Chcem vykriknuť ale zastaví má hlas v mojej hlave: ,,To som ja. Ja Luke. Neboj sa Maddie."

,,O teba sa nebojím ale...ako sa tam dostal ten vlk? Počkaj....ty si vlkodlak?"

,,No nie. Ja som lastovička s ušami líšky. No jasné , že som vlkodlak. A ak sa pýtaš ako je možné , že sa s tebou rozprávam cez myšlienky tak jednoducho. My vlkodlaci sa nejako musíme dorozumievať keď sme vo vlčej podobe. Dokážeme to aj vrčaním a vytím ale pri love je toto myšlienkové dorozumievanie výhodnejšie."

,,Aha.... wow. To ty si ten čierny vlk, ktorý má sledoval  a potom predo mnou utekal, a ktorého som nechal v svojej jaskyňu. Ovh Bozeee. Ja prepáč, že som na teba tak vybehla. Kebyže viem, že si ten vlk tak som miernejšia. A vlastne....vlastné prečo si tu?" dopovedala som a po pol minúte tichá, ktora sa zdala ako večnosť, sa mi v hlave rozozvučali príjemný zvonivý smiech.
On sa smeje?
Čo je preboha na tom smiešne? Ja som doslova úchvatná. Priamo predo mnou v celej svojej kráse stojí živý vlkodlak z mäsa a kostí.
Tak tohoto tu sa nevzdám. Už sa má nezbaví. Čo som hlúpa, že by som nechala pravého vlkodlaka odísť? Chcem vedieť všetko. VŠETKO!

,,Čo ti je smiešne? No ako je smiešne, že sa tu bavím s vlkodlakom, ktorý by nemal existovať a rozprávam sa s ním cez myšlienky. Ale nevidím čo iné je smiešne. A ja sa nesmejem lebo mi to príde úžasné a také mystické. Vôbec to nie je smiešne!" poviem a zamračím sa.

,, Prepáč....ale ten tvoj úchvatný pohľad pri pohľade na mňa!" pomyslel si a zase sa rozosmial.
Vyzeral pri tom divné. Vlk čo sa smeje. Viem divná predstava. Nevedela som, že vlk, ktorý sa usmieva vyzera tak..komický.😂😂😂 A obzvlášť túto pán Luke. Snaží sa pôsobiť dôstojne a vážne ale vôbec mu to nejde. Vznikne z toho ešte horšia grimasa. Ja sa neudržím a rozosmejem sa. Teraz je on čo na mňa nechápavo pozerá.

,,Povedal som niečo smiešne?"

,,Nie...ale tá tvoja grimasa." poviem a spustí novú várku smiechu. Keď sa ukľudnim, rozhodnem sa zistiť čo najviac.
,,No takže môžeme pokračovať," poviem už vážne.
,,No takže ...chcela si vedieť prečo som tu. No tak...je to zložité. Bol som poverený dôležitou úlohou. Tá úloha je priviesť teba. Si veľmi dôležitá a ani o tom netušiš."

,,Ja , že som dôležitá? Nerob si srandu."

,,Nerobím si srandu. Myslím to smrteľne vážne."

,,A ako ti mám veriť? No viem , že si sa práve teraz premenil priamo predo mnou na vlkodlaka ale ako mám vediet, že má nechceš uniesť a že toto  nie  je len klam?"

,,Musíš jednoducho veriť. Nič iné sa nedá robiť. Je na tebe či uveriš ale bol by som rád keby si uverila a hlavne aby si dôverovala mne. Je to pre mňa dôležité," pozrel na mňa svojimi veľkými očami. No tak toto nie. Vždy podľahnem psím očiam. A k tomu keď ich ešte robí príbuzný psa teda vlk.

,,Uvidíme. Najprv ťa musím spoznať. A môžem niečo?"

,, Áno?"

,,Môžem ťa pohladkať?"(ľutujeme ťa Luke)

,,Nie!"

,,Ale no taaak. Vyzeráš tak mäkučko ako načechrany vankúšik."😻🐺

,,Ja nie som nejaká atrakcia. Mňa sa nebude nikto dotýkať a ani ma hladkať ako nejakého psa!" povie nahnevane.

,,No dobre ty dudrifúz. Zadus sa tou svojou srsťou." poviem a urazene odpochodujem do jaskyne. Viem, že nie je nejaká atrakcia na hladkanie ale on má takú krásnu srsť. No zabilo by ho keby sa niekto dotkol jeho srsti.