White Wolf Blood

11. Kapitola

Kapitolka je venovaná Auriin14 za tvoje krásne komentíky. Ďakujem Ti😘😘😘.

Vietor mi naráža do temena hlavy a ja sa urputne snažím udržať Lukovej srsti. Hlavu mám schovanú vzadu na jeho srsťou pokrytom krku. Tuho sa k nemu tlačím aby som dosiahla menší odpor vzduchu a tak nesťažovala Lukovi beh. A ešte sa aj schovávam pred vetrom. Asi sa čudujete, že tu v lese je vietor. Ale my sme už z lesa vyšli. Už asi hodinu putujeme cez túto rozľahlú pustatinu. No v lese vietor nebol. Medzi stromami vietor spomalí a nie je taký silný ako na rozľahlej plání. Preto sme aj cez les prešli celkom rýchlo. Prešli sme ho za hodinu a druhú hodinu už ideme cez pustatinu. Ale prešli sme o polovicu menej ako cez les. Ľutujem Luka. Už dve hodiny má nosí na chrbte. Mala by som už zliezť dole. Preto mu zakričím do ucha: ,,Luke už má môžeš položiť. Ďalej to už prejdem sama."
A hneď nato sa ozve v moje hlave Lukov hlas: ,, Ostaň ležať. Tu priveľmi fúka. Neudržala by si sa. Ponesiem ťa až po okraj lesa. Tam môžeš zliezť."
Nesúhlasné zamručím, ale odpoviem mu: ,, Dobre."
Som unavená. A celá stuhnutá a ubolená z toho ležania a nadhadzovania. Nemyslite si, že cesta na vlkodlakovi je nejako zvlášť príjemná. To, že má hebkú srsť ako pierko neznamená, že sa na ňom aj dobre cestuje. Môžem to nazvať takou hodvábnou cestou.
Snažím sa nezaspať a ešte sa ako tak udržať. Ale moje prosby neboli vypočuté a hlava mi odkväcne a ja sa ponáram do ríše nočných môr.

...

Stále ležím na Lukovi a snažím sa udržať. Zrazu Luke prudko zabrzdí a ja urobím salto ponad jeho hlavu. No to fakt díky. Porozhliadem sa okolo a zistím prečo je to tak. Z hmly dokola sa vynárajú tmavé siluety postáv. Každej svietia oči. Keď prídu bližšie spoznám v nich vlkov. Ach nie. Otočím sa a pozriem na Luka. Jeho obkľúčilo asi päť vlkov a ku mne a blížia ďalší traja. Tak toto nezvládnem. Oni ma roztrhajú na kúsky. Nestihnem ani okom myhnúť a už sa na mňa jeden vrhne. Má krvavo červené oči a vyzerá byť silný. Ja sa uhnem a on narazí ňufákom do snehu, čo ho naštve a vyštartuje po mne znova. Ja sa márne snažím odporovať a zo všetkých síl bojujem. Sú vo viditeľnej prevahe. Luke si ako tak drží vyrovnané skóre ale to sa o mne nedá povedať. Vytiahnem si z opaska dve dýky a odrážam útoky vlkov. Už sú celí doškriabaní od zásahov mojich dýk a ja zas od ich pazúrov, ale aj tak sa nevzdávajú. Ja som už vyčerpaná a nevládna. Zrazu mi nohy vypovedajú službu a ja sa ako vrece zemiakov  zvalím do snehu. Tu ma z oboch strán obstupia vlci a vrčia. Dvaja sa postavia zboku a ten s červenými očami sa postaví nado mňa. V očiach sa mu zableskne zlo a už len vidím roztvorenú papuľu plnú zubov ostrých ako britvy...

Hello guys. Som tu zas a znova. Táto kapitolka nie je moc dlhá a je taká nezáživná ale už som chela niečo pridať. Dnes je totiž výnimočný deň. Viete aký? It is full moon🌕. Som z toho taká Happy😘. A dnes tak krásne snežilo, že som mala chuť vybehnúť vonku len tak v plavkách a vyváľať sa v snehu❄. Hej viem. Som šibnutá ale to som ja😝. A dnes je pekný dátum. 12.1.2017. Dvanástka je moja obľúbená a tak som chcela dať už dnes časť. Rozhodla som sa, že časti budem pridávať nasledovne:
*budem sa riadiť mesiacom
*v jednom mesiaci vyjdú asi štyri kapitoly
*a to tak, že- keď bude mesiac vo fáze Prvá štvrť tak vyjde jedna kapitola. Potom keď bude Spln tak vyjde ďalšia. Keď bude vo fáze Tretia štvrť tak vyjde ďalšia a keď bude Nov tak vyjde posledná v danom mesiaci.
Dúfam, že ste porozumeli môjmu vysvetleniu. Ak máte nejaké otázky tak smelo do toho. Kľudne napíšte. Teším sa na vaše názory a už chystám super kapitolku. !!!A dúfam že prežijete zajtrajší deň. Lebo bude 13.-teho v piatok. Muhahahahahaha!!!
❤ILY
<3 Vaša RXM ❣

PS: Ten mesiac som fotila ja. Viem kvalita nahovno. Ale môj mobil vidí úplne inak ako ja. A to ma serie 😡.
PS2: Ehm a včera som dostala takú básnickú náladu a vymyslela som takú obradnú pieseň (alebo neviem ako to nazvať), ktorú upravím a preformulujem a určite sa s ňou v tejto knihe stretnete. Ale až neskôr 😙.

PS3: Aj toto som fotila😘❄.