White Wolf Blood

12.Kapitola

Pohľad Maddie:  

Čakám na to najhoršie. Ostré tesáky sú už nebezpečne blízko. Prižmúrim oči a zrazu ma ovanie neznesiteľný zápach. Ten zápach má pôvodcu priamo predo mnou. Akože mohol by si niekedy umyť zuby, nie? Však je napoly človek pre Lunu. Neviem prečo, ale mala by som sa v tejto situácii triasť strachom a rozmýšľať nad blížiacou sa smrťou, ale nie. Ja uvažujem nad tým, že by som mu poriadila zubnú kefku a veľa veľa mentolovej pasty. No čo už. To som proste ja. A aby som nemala takú hroznú smrť, tak si z neho aspoň urobím srandu. Už mu chcem niečo povedať, keď vtom má oslepí silné svetlo a hlavou mi prejde ostrá bolesť. Zrazu všetko okolo mňa stíchne a ostane v štronze. Pomaly si privykám na to svetlo a zbadám tam niečo. Skôr niekoho. Obrysy nejakej postavy sa čŕtajú v tom bielom svetle. Pomaly sa približuje a je zvláštne, že nepočuť ozveny krokov. Neviem, čo sa deje, ale zaregistrujem, že tá osoba sa snaží so mnou komunikovať. Vnímam to len matne cez tú bolesť v hlave, ktorá nemizne ale čím ďalej, tým viac sa stupňuje. Pocítim letmý dotyk na mojom líci a následne tlak na mojom zápästí. Cítim, ako keby sa mi od zápästia cez celú ruku a končiac pri klúčnej kosti, niečo ťahalo žilami. Je to také divné. Akokeby sa mi krv vracala. Ale to nie je možné. Veď to ani nemôžem cítiť. Veď nemáme nervy v žilách a tepnách. Je to absurdné. Celé je to absurdné. Všetci tí vlkodlaci a všetko okolo toho. Už mi z toho šiblo. Vidím nejaké postavy vo svetle a ešte sa aj rozprávam sama so sebou. No čistý prípad má psychiatriu. V hrdle pocítim známe bublanie. Začnem sa nekontrolovateľne smiať. Môj smiech prerastá do hrôzostrašného smiechu, aký býva u záporných postaváv vo filmoch. Posledné, čo si pamätám ako nejaký hlas niečo kričí. Potom ma už zasiahne nová vlna bolesti a ja padám do mdlôb.

Lukov pohľad:

Stále sa snažím odolávať útoku svorky Červenookého besa. Áno, sú to oni. Zase po rokoch vyliezli z tej svojej špinavej nory a prišli robiť problémy. Dlhé roky sa vravelo, že posledný boj Červenooký neprežil a jeho svorka zomrela s ním. Ale my sme vedeli niečo iné. Vedeli sme, že Červenookého nič tak ľahko neporazí. On sa len stiahol aby nabral síl. A teraz je tu aj so svojou svorkou.  A práve teraz sme na neho museli naraziť. Aj keď mám pocit, že to nebola náhodná stretávka po rokoch a posedieť pri kávičke. Podľa mňa ma už dlhšiu dobu sledoval. Musel tušiť, že sa niečo deje v našej svorke. No vlastne na celej planéte sa niečo deje. Ako keby sa niečo plížilo v tieňoch. Ale nie sú to len Tieňolaci a Vyhnanci. Podľa mňa je to niečo oveľa staršie a nebezpečnejšie. A preto tu je aj Maddie. Otec mi nepovedal, prečo ju mám priniesť, ale povedal len to, že je nesmierne dôležitá pre budúcnosť našej planéty. Takže je pravdepodobne dôležitá aj tu pre pána Červenoočka. Preto ju musím, čo najrýchlejšie dostať do bezpečia svorky. A taktiež už ju chcem mať z krku. Je strašne otravná, tvrdolahlavá, svojská a má tu ehm...ako sa to hovorí...Aha už viem! Pubertu. U nás je niečo podobné ale to sa prejavuje inak. A to je tá najhoršia kombinácia aká môže existovať. Raz sa usmieva ako slniečko na hnoji a pot jej zrazu prepne a pení ako taká lokomotíva. Aj ked neviem, čo to je ale takto sa to u vás ľudí nejako hovorí, či? Ale vlastne je to jedno. Teraz sa stalo niečo dôležitejšie. Práve na mna prestali útočiť tí poskoci toho Žltozuba. Pozriem sa na nich a vídim, že ich pohľady smerujú niekde za mňa. Pootočím tam hlavu v snahe zistiť, čo ich tak zaujalo až zabudli na predchádzajúcu činnosť. Ako nesťažujem sa. Aspoň využijem moment prekvapenia. Keď sa tam otočím, tak pochopím. Nad Maddie sa skláňa sám veľký Červenooký bes. Ale Maddie je úplne mimo. Zrazu začne mlieť nezrozumiteľné slová. Znie to akokeby hovorila nejakým mne neznámym jazykom. Chvíľu si niečo bľaboce a z ničoho nič sa začne smiať. Jej smiech naberá na sile a hrôzostrašnosti. Jej zreničky sa sfarbia do červena a celý bielok ma odrazu čierny. Jej vlasy na koncoch naberú sýto červenú farbu a na pokožke jej vystúpia žily. Pôsobí to celé hrôzostrašne. Potom ma zaslepí ostré biele svetlo a na chvíľu nič nevidím. Keď svetlo zmizne, uvidím Maddie nehybne ležať na zemi. Zakričím na ňu. Vtedy mnou prejde veľká vlna hnevu a odrazu mám sily na rozdávanie. Odsotím od seba Jeho prívržencov a valím sa smerom k Maddie. Pribehnem k nej a obranne sa pred ňu postavím. Som pripravený ju brániť vlastým telom. Aj keď len kvôli otcovi a celej planéte.

Hello everybody. Zdravím Vás z pohodlia mojej izby. Mám novú super správu. Práve ste si prečítali konečne po sto rokoch novú kapitolu. Vážne je mi ľúto, že som nepridávala ale škola je škola. A aj lenivosť hrá svoju rolu. Ale hlavné je, že teraz som pridala. A teraz tá druhá horšia správa. Do konca mája nič nepridám. Dôvod prečo už všetci viete. A ak nie tak ho nájdete na mojom profile vo verejných správach. Bola by som rada, ak by ste si ho prečítali. Ďalej chcem poďakovať jednej výnimočnej osôbke kvôli, ktorej som túto časť pridala. Ďakujem Ti za podporu a psychickú pomoc v posledných dňoch. Aj keď Ťa poznám len cez internet tak si mi padla do oka. Si fajn osôbka. A toto je odmena za novú časť v tvojej knihe a za to, že si vydržala moje kecy. Patrí Ti moja vďaka DominikaKollarova .