tá vŕzgajúca postel známa
Chýba mi tá izba tmavá,
Čo vždy po dvanástej odostrené rolety
Duša po rozkoši hladná
Jazykom tam dole skladám sonety
Spomienka na tvoj stonavý hlas
Do izby , kde duše splynuli
Nevkročíme tam nejaký čas
Tam kde Svoje sny k sebe Vynuli
Najskôr placho , potom zas a zas
