Je 5 hodín ráno , a ja mám zase potrebu písať ,
Tichým stonom začínam zas kričať.
Som absolútne dieťa vo svete dospelých, kde netuším , ako dospieť .
Som absolútne dospelý vo svete detí, kde neviem, ako oči zavrieť .
Viem o tebe veci, ktoré sa mi bojíš povedať .
Viem o sebe veci, ktoré nechcem si priznať .
Som, to čo si vždy chcela?
Som dosť ?
Nie náhrada za to čo stratila?
Som viac?
Som všetko?
Som menej?
Som v len spleti tvojich vlasov hrebeň ?
Čo som?
Už sám neviem.
Miluješ ma?
Zúfalo sa smejem .
Som to čo ťa v noci hreje?
Neistota a strach sú payback za hriechy moje
