Aj tak pod diablom je len človek ,nech chceme byť akokoľvek ľudia, aj ty raz zistíš, keď pretrhneš niť
Že hnev vzbudia tí,ktorí skrývajú vôľu na mesiac vyť
Načo teatrálne predstierať normálnosť
To skôr sileným spánkom zabiješ nespavosť
A či udierať do steny predmetom ostrým
Keď hlavou môžeš tupo poraziť ten mlyn
točiaci sa k nevyhnutnému, tempom nenúteným
Radšej užiť chvíľu,len emóciou či činom slastným
Skonaj pri vášni, nech pery radšej cítia mlyn vlastný
Kde je tvoja vôľa byť divný? Radšej iný než vinený
Svedomím , že zo skutku cítiš vlastný benefit
Pod rúškom ľudskosti zisťuješ deficit termínu cit
Že každý tajne potrebuje do toho druhého sa vžiť
Pocítiť afekciu, nie sme len zmije, nechceme hniť
Na konci dňa sú všetky tie veci zbytočné,
Lebo za horizontom vynára sa sen,
V spánku zabudnutia prežiť mory nočné
Avšak zabúdaš , že aj zajtra je deň.
