Život s temnotou

4. Kapitola - A si sám.

I.

Dni rýchlo plynuli. Cez deň som bola s Finnom a v noci s mojou temnotou. Cez deň bola moja hlava prázdna, myšlienky ľahké. V  noci som sa bála spánku. V snoch sa mi zjavovali zvláštne veci. Videla som tváre rôznych ľudí, niektorých som poznala z videnia, iní boli priatelia, niektorí boli úplne neznámi. Boli tam slabé záblesky svetla, inokedy voda. V jednom sne som videla Linn. Jej krásna tvár, však už nebola krásna. Celú tvár jej lemovali rôzne rany, škrabance a jej krásne oči boli čierne ako uhoľ. Za Linn bolo vidieť oči. Oči, v ktorých sú plamene pekla. Rozmýšľala som nad tým, či sa niečo nemohlo stať aj Linn. Nebol to z mojej strany pesimizmus, ale realizmus. Dúfala som, že moje sny sú len ilúzie, ktoré ma majú privádzať do neistoty lebo ak to je tak, tak svoju úlohu dokonale plnili. No mýlila som.

Bolo krátko po raňajkách. V rukách som držala notes, do ktorého som s perom kreslila karikatúry. (Notes som dostala od Finna. Na jednom sedení som sa mu zverila so svojou záľubou. Hneď na druhé ráno ma čakal na stole. Bolo to naše malé tajomstvo.) Ozvalo sa letmé zaklopanie a do izby vstúpila sestra.

„Mám pre vás poštu.“ Niesla mech a vytiahla z neho dva listy. Položila mi ich na stolík a bez opýtania  či ich vlastne chcem odišla. Pozerala som sa na listy a nevedela som či chcem vedieť ich obsah. Jeden bol od mami a druhý od Lauriho. Čo ak sa niečo deje a je to v tom liste. Dostala som odvahu a ako prvý otvorila list od mamy. Jej list som však len letmo prebehla.

„Ahoj Vann.

Mrzí ma, že sme sa nestihli rozlúčiť. Ver mi, že aj pre mňa je to rovnako ťažké ako aj pre teba. Nevedieť čo s tebou je a mať ťa na míle. Najradšej by som to celé skončila, no nemôžem. Nedokážem ti pomôcť. A ak je nádej, že ti pomôžu v Doverte budem silná a budem dúfať, že moje prianie o tvoj pokojný život sa konečne stane skutočnosťou. Som v kontakte s tvojim lekárom, sľúbil mi, že ti poskytne všetko čo len budeš chcieť.

Ľúbim ťa Vann, drž sa.“

Čakala som podobné znenie listu. Ako keby sama nevedela, že môj život nebude pokojný vďaka lekárom. Že žiadna takáto nádej nie je. Skrčila som list a odhodila ho na druhý koniec izby. Vzala som list od Lauriho. Pomaly som ho otvárala a čítala:

„Drahá Vann,

Neviem či je vhodná chvíľa ale po dlhom rozmýšľaní som uznal za vhodné podeliť sa s tebou s jednou smutnou skutočnosťou. Moja najdrahšia a tvoja najlepšia priateľka je už na lepšom mieste. Po tvojom umiestnení v sanatóriu sa tu diali zvláštne veci. Linn sa sťažovala na svoje zlé sny a tvrdila, že ju niekto sleduje. Ja hlupák som si myslel, že je to len nejaká paranoja. No mýlil som sa. Linn niekto uniesol, znásilňoval a potom dokaličil jej telo. Polícia netuší kto to urobil. Ja ti však garantujem, že vlastnoručne zabijem tých, ktorí jej to urobili. Vann sám som na práškoch a dúfam, že ti môj list neuškodí ešte viac. Lenže musel som.

Prepáč.“

Na list mi padli slzy a zmáčali pár písmen. Môj sen sa stal skutočnosťou. Moja Linn je mŕtva, už nedýcha. Jej oči sú bez života presne tak isto ako aj Peetove. Triaslo sa mi telo a pery sa mi chveli. V tom sa mi v hlave zrodil pohľad na ďalšiu vec, ktorá mi trhala srdce. Videla som Linn. Bola nahá a krvavá. Na rukách mala vyzerané slová „ha ha ha.“ Okolo jej úbohého tela krúžila čierna postava.

„Traz som konečne tvojou jedinou priateľkou ja.“  Smiech.

Začala som vrieskať, trhala som si vlasy, škriabala ruky a vtedy som rozmýšľala len nad jedným. Nad smrťou.

"Vann prestaň !" kričal na mňa Finn a snažil sa ma pripútať k posteli bez možnosti pohybu. Nedala som sa. Naďalej som so sebou trhala a vrieskala. Dokonca som Finna pár krát pohrýzla.  Finn mal dostatočnú silu, no ja som vtedy bola nespútané peklo. Keď to už nezvládal zavoval sestru.