Štokholmský syndróm

4°

"Pozri čo si mi urobila! Pozri sa Rose!" Zakričal a ja som na mieste stuhla.

Čo mám robiť? Bola to sebeobrana a keby som teraz ušla, tak zomrie. Je opitý. Toto je jediná cesta von, ale ako pozriem naňho je mi ho ľúto. Presne tak, prejavujem ľútosť voči človeku, ktorý by si ten nôž zaslúžil rovno do srdca, ktoré vlasne ani nemá.

,,Pomôžem vám, Pane." Povedala som a pribehla som k nemu. Už ležal na zemi a miesto, s kadiaľ mu tiekla krv si držal rukou.

,,Nie, kurva nechaj ma." Zavrčal, ale ledva to povedal.

Neposlúchla som ho a pomaly mu vyzliekla biele tričko, ktoré ma na sebe krvavú škvrnu. Už strácal vedomie, ale ja neviem čo mám robiť.

Tričko mu roztrhám a pevne uviažem nad ranou, aby som zastavila krvácanie. Hlavu mu zakloním a pridržiavam mu na rane čistú utierku.

Rýchlo sa rozbehnem ku kúpelni a vytiahnem z nej lekárničku. Zoberiem ju a utekám za ním. Kľaknem si k nemu a prečítam si návod, čo mám pro takýchto situáciach robiť. Keď som spravila všetko podľa postupu, pevne som mu to obviazala obväzom a jeho tričko som mu odmotala preč. Skontrolovala som jeho tep a či dýcha.

A teraz čo? Mám ho tu nechať, alebo ho mám skúsiť zobudiť? Utekaj von! Pomohla si mu. Uteč!!

Skôr než som si to stihla rozmyslieť postavila som sa a skoro spadla, pretože mi chytil nohu.

,,Nikam nejdeš!" Zavrčí opitým hlasom a ja stuhnem na mieste.

Pomaly sa postaví a pozrie sa na obviazanú ranu. Zamračí sa a porozhliadne sa okolo seba.

,,to..ako.. to je jedno. Kurva! Mohol som zomrieť! Teraz dovaríš ten obed a buď rada, že ten nôž neskončí v tvojej hlave ty suka!" Zakričí a keď ide okolo mňa buchne ma ramenom o to moje. Moja jediná šanca na útek zlyhala. Prečo musím byť láskavá na takého človeka ako je on?

Rýchlo vytiahnem kurča z trúby a nechám ho vychladnúť. Nachystám stôl preňho a všetko mu položím naň.

Čakám už aj 5 minút a stále neprichádza. Kde je?

Postavím sa a idem na poschodie. Vedľa izby, kde som spala sú ďalšie dve dvere. Pomaly sa k jedným priblížim a zaklopem. Čakám pár minút a nikto sa neozýva. Pozriem na druhé dvere a zopakujem znovu klopanie.

Dvere sa v rýchlosti otvoria a mne padne zrak na môjho únoscu. Spoza neho vidím nástroje na cvičenie a pochopím, že je v telocvični.

Je bez trička a nejakú vreckovku si drží pri rane. Pravdepodobne tam má oveľa lepšiu lekárničku než som našla v kúpelni a vie, čo má robiť.

,,Čo chceš?" Otrávene sa opýta a stále si dezinfikuje ranu na jeho vypracovanej hrudi. Má po rukách tetovania.

,,Pan-e obed je už-ž hotový" zakokcem sa a vyhýbam sa jeho spaľujúcemu pohľadu.

Obíde ma a ide dole schodmi, keď sa zastaví a pozrie na mňa.

,,Ideš? Alebo tam budeš stáť eše dlho?" Nazdvihol obočie smerom na moju maličkosť a ja som sa pohľa smerom dole schodmi.

Nasledovala som jeho vypracovaný chrbát z kuchyne do jedálne. Sadol si na stoličku a pozrel sa na stôl. Zamračil sa.

,,Kde máš ty tanier Rose?" Zvlášne, že chce, aby som jedla po tom incidente. Je schizofrenik?

,,Ja-a pane myslela som si, že nemôžem..." nedovolil mi dohovoriť vetu a postavil sa. Zobral zo skrine taniere a potom zo šuflíku príbor a poukladal ho oproti nemu na stôl.

,,Jesť ti musím dať tak či tak, neboj trest ťa neminie. Jedz moja drahá Rose." Stále má opilecký hlas, ale nie je to až také intenzívne ako predtým.

Keď si naložil jedlo na tanier, naložila som si aj ja.

,,Dobrú chuť pane!" Povedala som a ochutnala som polievku, ktorá sa mi podarila výborne.

,,Aj tebe Rose." Zachripčal a usmial sa.

*Pohľad Roseinho otca*

,,Takže prišla si asi o pól siedmej večer k Robersonovcom, je tak?" Opýtal sa Eric, Tary a ja som sedel vedľa nej pomahajúc jej.

,,Áno. Keď prišla minule ku mne, tak ma vystrašila. Chcela som jej to vrátiť, tak keď sa pozerala von z okna vyskočila som. Zľakla sa a pohár, z ktorého pila jej padol na zem. Potom mi otvorila dvere a rozprávali sme sa o párty." Povedala, keď si žmolila prsty.

,,Hovorila ti o niekom koho tam mala stretnúť? Spomenula nejaké meno?" Eric sa opýta z vážnym pohľadom.

,,Nie nikoho nezmienila. Iba som sa pýtala či jej pán Roberson dovolil ísť a povedala mi niečo v zmysle : 'jasné povedal, nech si to užijeme' a potom išla do izby, kde som jej vybrala oblečenie a namaľovala som ju." Povedala a pohľad jej padol na diktafón položený na stole.

,,Kedy ste opustili dom Robersoncov?" Naliehal Eric a potrebné detajli si zapisoval do dokumentov. Kedže som Rosein otec, nemôžem sa na prípade zúčastniť.

,,Ja neviem mohlo byť tak trištvrte na osem alebo osem. Menej nie." Povedala a slzy jej začali tiecť po líciach. Moju ruku som jej položil na chrbá a hladkal som ju.

Toto vždy Rose pomohlo, pri jej prvoch rozchode z chlapcom, pri jej zlých známkach alebo keď ma donútila s ňou si pozrieť film 'Na vine sú hviezdy'

,,Ako ste sa dostali na párty slečny Woodlingovej?" Opýtal sa.

,,Môj priateľ Mick Fraigle nás zaviezol. V aute s nami bol aj Dean Lacowski, jeho dobrý priateľ." Povedala.

,,Mala som na ňu dať pozor, mala som byť s ňou. Tak veľmi ma to mrzí pán Roberson. Odpuste mi." Povedala mi a rozplakala sa. Pritiahol som si ju k sebe a objal som ju. Tara nám veľmi pomôže jej odpovedami na otázky, ale myslím si, že je už dosť.

Sám by som bol najradšej ak by povedala hneď teraz na všetky otázky, aby moju princeznú našli, ale tiež mám srdce. Pozriem sa na Erica a ústami naznačím slová 'zajtra pokračujeme'

Postavím sa aj s ňou a výdeme z miestnosti. Na chodbe už čaká Tariná mama, ktorá ju hneď vloží do jej objatia.

Iba sa na nich usmeje a pokračujem v ceste do mojej kancelárie.

,,John!" Zakričí na mňa Pattie a ja sa otočím.

,,Ak by si čokoľvek potreboval, stačí zavolať. A neboj sa. Nájdeme ju." Usmiala sa na mňa a ja som sa na pól sekundy vďačne usmial a pokračoval svojou cestou.

Sadol som si za svôj pracovný stôl a pozrel som sa na fotku, na ktorej som ja, Rose a moja milovaná René.

Fotku som si zobral do rúk a behom sekundy som sa rozplakal. Môj hlasný nárek nebol počuť nikde okrem kancelárie na konci dlhej chodby.

Kde si moja Rose? Kde?

Tadá! A je tu nová časť. Dúfam, že sa bude páčiť. Čo hovoríte na Rose a jej únoscu? Vote aj koment ma veeeľmi potešia.

-with love, Ammi