13°

435 38 10
                                    

Nešťastné číslo 13. Užívajte!

Poslednýkrát som prečítala poslednú vetu z knihy a položila som si ju na nočný stolík. Bola som unavená už od tej večere, ale muslela som to konečne dočítať. Ten koniec ma totoálne zabil, takže neviem či mám plakať alebo sa smiať. Otočila som sa na druhý bok veľkej postele a počúvala jemné kvapky dažďa padajúc na moje okno. Všetko bolo dosť hlučné, vlny dopadali na skali útesov, kvapky bušiac na moje okno mi nedali spať.

Posadila som sa na posteľ a pomalým krokom som prešla ku jeho dverám. Prečo chcem ísť za ním, keď sa ho bojím? Čo ma tak veľmi ťahá k nemu?

Povzdychnem si a otočím sa späť do izby, nuž potom započujem zdola nejaké hlasy.

,,Budem ako princezná a ty budeš môj princ John." Povedal ženský hlas a ja som nechápala. Aký John?

,,Teraz z teba vyš... hej! Nechaj tú vázu." Povedal Harryho hlas a ja som sa potichu zasmiala. Obidvaja sú poriadne opití, teda aspoň to dievča.

Počla som hlas a potom mlasklavé zvuky. Schovala som sa do izby a rýchlo utiekla do postele, predstierať, že spím. Počla som dupot na schodoch a náhle otvorenie dverí od Harryho izby. Ten si vážne nevie vtáka udržať v nohaviciach. Pokrútim nad tým hlavou, ale tá myšlienka, že je teraz z inýn dievčaťom než so mnou sa mi nepáči.

Keď počujem iba hlasné stony z jeho izby som pošpičkách prešla okolo jeho izby a ako mi nohy stačili som utekala po schodoch ku vchodovým dverám.

Chytím kľučku a náhle mám v sebe dostatok adrenalínu, že by som bola schopná aj skočiť z útesu. Poslednýkrát som sa obzrela, či nestojí za mnou zo zbraňov v ruke. Otvorilansom dvere a čo najtichšie som ich zatvorila. Objala som si telo rukami. Nemohlo by byť aspoň počasie na mojej strane?

Rozutekala som sa ku veľkej bráne, nuž pravdepodobne sú tu senzory, ktoré spustia alarm, keď zachytia pohyb. Všetko začalo hučať. Som mŕtva. Rýchlo som sa poobzerala okolo, či by som niekde nemohlansa skryť. Všmila som si, že sa rožlo svetlo v hale. Hneď som sa roxbehla ku plote, na ktorom bola malá trhlina. Tadiaľ by sa dalo utiecť! Ale až nabudúce, teraz sa musím tváriť, že som si to nevšimla. Nabudúce ujdem tou trhlinou, no ešte predtým vypne,alarm. Vydela som Harryho vypracovanú postavu iba v nohaviciach ako uteká za mnou. Tá jeho štetka už nasadala do jej auta a pomaly odchádzala z pozemku.

Sadla som si na trávu a rozplakala som sa, len aby somnuhrala divadlo. Musím si všetko poriadne premyslieť, aby som mohlan újsť. Nuž pravdupovediac, bála som sa aj jeho reakcie.

Podišiel ku mne a surovo ma zdrapil za moje dlhé hnedé vlasy. Viedol ma až do mojej izby. Keď otovoril dvere podišiel ku posteli a nasilu ma hodil do nej. Sadol si nadomňa a ruky mi držal po stranách mojej hlavy.

,,Čomu si kurva nerozumela? Jedine vieš všetko pokaziť. Mohol som si poriadne zašukať, nuž ty musíš akurát újsť." povie a ja sa snažím vykrútiť sa mu z jeho silného zovretia. Krútim sa až tak, že jeho rozkrok sa obtrie o môj a on len slastne zastoná. Pozrie sa mi do očí. Jemne položil jeho pery na moju kľúčnu kosť a ja som prekvapeným zastonala.

,,Mám na teba hroznú chuť. Ani nevieš čo by som s tebou momentálne spravil, Rosie." zašeptal do tichej miestnosti a nahol sa ku mojej tváre bližšie.

,,Pobozkaj ma!" naliehavo rozkáže, kým sa náruživo pozerá na moje a ja sa na neho prekvapene pozriem. Čože ho mám? Nie je to dobrý nápad, keď pomyslím na ten môj sen. A už vôbec,keď je to môj únosca.

,,Harry nemyslím si, že je..." prerušil ma svojími perami, ktoré jemne obtrel o moje. Keď videl, že sa neodtiahnem, kedže ma držal prisal sa na ne náuživejšie a vášnivými pohybami mi spôsobil, takú husiu kožu, ako ešte nikto.

Stále ma bozkával so zatvorenými očami a náhle sa zamračil, keď zistil, že mu bozk neopätujem. Nech si nemyslí, že ho pobozkám späť. Už len čakám, kedy sa vzdá. Jeho pery opustia moje a sú od seba pár milimetrov, keď sa uškrnie. Cítim to na perách a moje srdce mi ide vyskočiť z hrudníka. Je vôbec možné, že ma takto priťahuje?

Jemne mi prejde po vnútornej strane môjho stehna až ku môjmu rozkroku a ja sa zatvorím oči a zastonám, čo kneď využije a prisá sa mi na pery a jeho jazyk skúma zákutia mojich úst. Nikto sa ma takto predtým nedotýkal. Bozkáva ma náruživejšie a jeho ruka ja jemne posúva vyššie a vyššie na mojom stehne.

,,Dosť!" Zakričím, keď sa od neho odtlačím a omylom ho kopnem v návale adrenalínu do jeho partií. Bolestivo sykne a tvá mu padne do madraca. Hneď sa posadí a nenávistne na mňa pozrie.

,,Toto si spravila poslednýkrát, Rose!" Zahučí a sotí ma z postele, tak že si hlavu buchnem o nočný stolík a kniha z neho padne na zem.

,,Keby si ma nepobozkal, nespravila by som to." Povedala som to, stále sediac na studenej dlážke.

,,Nehovor mi, že sa ti to nepáčilo. Keby si sa neodtiahla, teraz by si kričala moje meno, tak, že by si na ďalší deň nemala hlas, drahá sladučká Rose." Povedal a ja som sa ironicky zasmiala, na čo sa zamračil.

,,To by som nikdy nespravila! Nikdy by som sa nevyspala s niekým ako si ty!" Povedala som sa tentokrát to bol on, čo sa ironicky zasmial.

,,A ty sa čuduješ, prečo ťa Tyler (PA: expriateľ Rose) podviedol. Potreboval si konečne poriadne zašukať, a kedže ty si nebola schopná dať mu, odišiel za nejakou kurvou. Nečudujem sa mu, vlastne rozmýšlam čo sa mu na tebe tak páčilo." Povedal a mne začali tiecť slzy po tvári.

,,Čo odomňa ešte chceš?" Opýtala som sa a on sa zasmial.

,,Máš pravdu, si nepotrebná. Ale ešte pár informácií by sa zišlo." Uchechtol sa nad mojou tvárou plnou sĺz.

,,Pusti ma!" zakričím naňho ,,Už som ti povedala všetko, čo si chcel vedieť!".
Ignoruje ma. Len pokračuje v chôdzi ďalej. Slzy mi tečú po lícach a ja začínam pociťovať beznádej. NIE! Už ma určite hľadajú, každú chvíľu prídu do tohto domu a nájdu ma. Môj otec ma určite hľadá. Otec. Keby som ho len poslúchla!
,,Nenávidím ťa! Počuješ nenávidím!" zakričím s ťažkými vzlykmi a upriem naňho moje hnedé oči.

Náhle zastaví a otočí sa na mňa. Prehrabe si jeho hnedé vlasy a zaškerí sa.
,,Raz ma budeš milovať, raz určite Rose." povie britským akcentom a jeho zelené oči zabodne do mňa

So.. nová časť je tu. Chcem sa vám poďakovať, za krásne komentáre u minulej časti. Cenním si toho. Podmienky zostávajú stále, aby som pridala novú časť ako u minulej. Čo hovoríte na Harryho alebo na Rose?
Budem rada, ak sa k tomu vyjadríte.

-with love, Ammi

Štokholmský syndrómWhere stories live. Discover now