Plačem,lebo nemá ma tu nikto rád,
plačem,lebo opustil ma kamarát.
Plačem,lebo všetci len chyby vidia,
plačem,lebo úspech nezachytia.Plačem,lebo neviditeľnou zdam sa byť,
plačem,lebo skúšam sa ten svet opustiť.
Plačem,lebo nikomu nechýbam,
plačem,lebo ťažkú chvíľu prežívam.Plačem,lebo svet už klesá,
plačem ,lebo nemá už voz kolesá.
Plačem,lebo úsmev uz nevidím,
plačem ,lebo ten svet nenávidím.Plačem,lebo nemá ma tu nikto rád,
plačem ,lebo opustil ma kamarát.
Smejem sa,lebo on ku mne prišiel,
smejem sa ,lebo len Boh ma neobišiel.Ďakujem Bože..<3
Zasa jedna z tých depresívnejších, ale koniec je pozitívny :D
A pre tých ktorý chcú pochopiť myslenú pointu...ten kamarát čo ma opustil bol úsmev :)..
YOU ARE READING
Poems of my life ❤
PoetrySú vo mne básne,ktoré by papier nezvládol....❤ 24.4.2017--->1.in poetry❤