Pomaly sa prechádzala,
keď okolo išiel on.
Nikoho si nevšímala,
na kostole zvonil zvon.Hnedé oči krátke vlasy,
z rohu pozerá naň ktosi.
Červený nos trochu pieh,
neobyčajný však mala smiech.Pozdvihol svoj zrak jej smerom,
naproti jej išiel smelo.
Zaskočená sa usmeje,
ktovie k čomu to len speje.Rýchlo sa s ňou zoznámil,
a ďalej jej hovoril.
Akoby sa roky znali,
a predsa sa len spoznali.A tak ten čas išiel ďalej,
a oni bližší si boli.
No tak sa uz aj ty usmej,
veď ďalší sú svoji.No tak nezakrývaj si svoju tvár,
veď na svete je ďalší pár.
Čo krajšie tu predsa môže byť?
Pred láskou sa nedá skryť...Táto trošku o ničom...Ale chcelo sa mi niečo písať..😁
YOU ARE READING
Poems of my life ❤
PoetrySú vo mne básne,ktoré by papier nezvládol....❤ 24.4.2017--->1.in poetry❤