Poems of my life ❤

Strom môjho detstva

Či prší či sneží,
strom tam musí stáť.
Nikam nepobeží,
nemôže sa báť.

Na vonok mohutný,
v nútri nevina.
Pre niekoho nechutný,
pre mňa hrdina.

Na povrchu mladosť
a vo vnútri sú vrásky.
Väčšinou tu slabosť,
nahrádzajú masky.

Ruky , nohy zlomené,
odrezané navždy.
Všetky prsty nechcené
zlomil mu raz každý.

Dlhé roky slabol,
aj keď zdal sa silný.
Stalo sa to-padol,
teraz kto je vinný?

Hlúpy vietor,hlúpy ľudia?
Pýtam sa aj ja,
ribia mu zle, keď sa nudia
a potom vravia 'jaj..'

Spomienky ukryté,
odpadli s ním.
Detstvo v ňom vyryté
o ktorom ja sním.

Ako na rozlúčku,
pohladil nás rukou.
Akoby sa nehneval,
že ho vietor zfúkol.

Miesto smutné krásne,
odfúknem tam básne.
Na pamiatku tomu,
najkrajšiemu stromu...💔

Počas jednej takej menšej víchrice padol pred činžiakom kde bývam strom. Bol to ten najkrajší strom. Milovala som ho od malička. Ale ľudia mu robili zle. A ja som vždy túžila po tom aby mi rozumel...❤
Už je preč...a s ním aj moje detstvo 😖