Stretneme sa o rok

Kapitola 11. - Gregorovo tričko (Naďa)

2012 (Naďa)

Naďa trvala na tom, že zaplatí kofolu, aj hot-dogy.

„Vážne mi to nemusíš vracať, to nič nebolo. Okrem toho pracujem, pochybujem, že ty máš nejaký príjem okrem vreckového," odtisol jej ruku, keď silou-mocou chcela položiť na pult peniaze a hodil tam bankovku.

Posadili sa vedľa seba na jeden z tulivakov v oddychovej zóne a sledovali koncert.

„Som rada, že si predsa len zistil, čo chceš robiť. Minulý rok si tuším vravel, že si si nevedel vybrať vysokú školu. Kde vlastne pracuješ? Niečo s autami? Počítačmi? Peknými dievčatami?" Bolo zvláštne, ako dobre si pamätala všetko, čo jej vtedy povedal.

Trochu od nej odvrátil hlavu a oprášil si omrvinky z trička.

„Vlastne pracujem v Ivanovej firme."

„Ivan je...?" nedokázala to meno zaradiť.

„Nevlastný otec."

„Ten, ktorého si tak neznášal?"

„Ivan je v pohode. Bol som mladý, nechápal som veľa vecí." Povedal to ako robot, celkom bez emócií, ako keby to mal nacvičené. „Stará sa o nás, všetko nám kúpi, máme sa pri ňom dobre. Zamestnal ma, aby som nemusel ísť vykladať tovar niekam do supermarketu."

Nade neuniklo, že Gregor spomína iba materiálne veci. Žiadne spoločné zážitky, žiadne dobré vlastnosti. Len to, že im všetko dá.

Ani minulý rok nebola z Gregora práve odviazaná, ale chápala ho. Chápala jeho hnev a frustráciu. Tohtoročný Gregor patril k ľuďom, ktorým nerozumela. Bol čudný. Sklený pohľad, oduté pery, hlúpe prstene. Začínala ľutovať, že mu len nevrátila peniaze pri stane a nešla si po svojom.

„Už budem musieť ísť," dojedla hot-dog a obal spôsobne hodila do koša.

Zdvihol hlavu. Na sekundu v jeho tvári uvidela minuloročného Gregora, ktorý s ňou sedel a čakal až do rána.

„Čo máš v pláne?" opýtal sa.

„Len tak, motať sa," mávla rukou.

Postavil sa. Hoci stál vystretý, bola vyššia skoro o centimeter.

„Človeče, ty si sa fakt vytiahla," zasmial sa a dlaňou prešiel od svojej hlavy k jej, ako keby sa merali.

„Tak trochu, ale už bolo načase. Dievčatá rastú len do osemnástky, chalani vraj až do dvadsiatky, takže ma možno budúci rok predbehneš."

„Som celkom rád, že sa ti darí. Veď vieš, ako to chodí, keď nájdeš zvieratko, vychováš si ho, nájdeš mu domov..." Kútiky úst sa mu zdvíhali, oči zúžili, keď sa smial.

„Veľmi vtipné. Ja som akože to zvieratko?"

„Našiel som ťa, nie?"

Prevrátila očami.

„Tak ahoj," zakývala mu.

„Hej," zakričal na ňu, keď sa dala na odchod. „Prečo si si ostrihala dredy?"

„Myslela som, že sa ti nepáčili."

„To je dôvod?" nadvihol komicky obočie a naklonil hlavu na bok. Dlhé vlasy mu skĺzli do tváre. Vyzeral trochu ako rocková hviezda.

Usmiala sa, na pozdrav nadvihla pohár s kofolou a vážne sa chystala odísť. Nechcela mu rozprávať o tom, prečo sa ostrihala. V tom momente jej niekto vrazil do chrbta a kofola jej vyšplechla na sveter.

„Do pipkinej bače," zahrešila a rýchlo si odtiahla vlhký svetrík a premočené tričko od tela.

Gregor sa cez nos uchechtol.

„Veľmi smiešne," zahundrala a potlačila nutkanie ukázať mu prostredník.

„Nesmejem sa tebe, len tej nadávke. Presne takto si hrešila minulý rok a ja som si myslel, že chodíš na základnú školu."

Spomenula si na to a už sa necítila urazená. Oblečenie sa jej lepilo na telo, ľudia na ňu zízali. Cítila sa veľmi nepríjemne.

Gregor chvíľu váhal, ale potom si pretiahol tričko cez hlavu a podal jej ho.

„Prezleč sa."

„Neblázni, v stane mám druhé..."

„Aspoň na chvíľu. Nemôžeš tu behať v spodnej bielizni a s tou kofolou na svetri na teba pôjdu komáre, muchy a osy z okruhu desiatich kilometrov."

Musela uznať, že mal pravdu. Nechcela behať v podprsenke, to by sa fakt radšej nechala doštípať, hoci...

„Som alergická na osy a včely," priznala a rýchlo siahla po Gregorovom tričku. Nešťastne sa obzerala, kde by sa mohla prezliecť, ale ľudia boli všade. Napokon sa len odvrátila od Gregora, pretiahla si cez hlavu sveter a tričko a obliekla si Gregorove. Čudovala sa, že aj po celom dni, čo ho mal na sebe, príjemne voňalo. Nie parfumom ani deodorantom, ale niečím. Nedokázala to definovať. Keby ho mal na sebe jeden z jej bratov, páchlo by ako prasacia farma. Gregor jej však voňal.

Kráčali k jej stanu, aby si vymenila oblečenie. Išla so sklonenou hlavou, aby si v stanovom mestečku videla pod nohy, ale aj tak zakopla.

„Hops," povedal Gregor a zachytil ju. Inštinktívne sa snažila získať rovnováhu tak, že sa dlaňami oprela o neho, ale hneď ich odtiahla, ako keby sa popálila. Gregor nemal tričko. Na sekundu pod prstami zacítila teplú pokožku. Príliš veľa obnaženej pokožky. Zahanbene sa usmiala a okamžite si strčila dlane pod pazuchy, ale brušká prstov jej aj tak brneli, ako keby sa práve dotkla drôtu pod elektrickým napätím.

---

Tak som sa rozhodla, že keď už ste toľko čakali na nejaký ten romantický moment, tak vás dnes poteším :-) Ale zase si moc nezvykajte, ešte toho majú pred sebou dosť veľa :-)