Stretneme sa o rok

Kapitola 14. - Preskočila iskra (Gregor)

2012 (Gregor)

Cítil sa zmätený. Toto nemohol zvaľovať na alkohol, ani horúčavu. Stále mohol obviňovať hormóny, pretože ktorý normálny chalan by zostal pokojný pri tejto novej Nadi, ktorá merala desať metrov a mala nohy dlhé až do Austrálie? Na ramene stále cítil odtlačok jej ruky. Ale aj keby to chcel zvaliť na pobláznené hormóny, vedel, že to je len špička ľadovca. Jej oči, plné pery, sýty hlas. A to, ako mu pri nej bolo dobre. Veľmi jednoducho dobre. Bez alkoholu, bez námahy, bez pretvárky.

Zamyslene si ho obzerala, zdalo sa mu, že aj ona je trochu vyvedená z miery. Možno sa klamal, ale nepreskočila medzi nimi práve náhodou iskra? Z Nadiných ohnivých vlasov priamo do jeho vnútra a zapálila všetko, čo v ňom bolo. To staré a zlé zhorelo, to dobré sa pretavilo do niečoho ešte lepšieho. Zaujímalo by ho, či má taký vplyv na všetkých, alebo iba na neho. Motala mu hlavu bez toho, aby čokoľvek urobila, bez toho, aby sa vôbec snažila, a to ho privádzalo do ešte väčšieho šialenstva. Predstavil si, ako by chutila, keby ju pobozkal. Rozplynula by sa mu na jazyku ako cukrová vata. Alebo roztopené marshmallow. Odrazu mal pocit, že ak ju skutočne nepobozká, vybuchne. Nakláňal sa k nej, privieral oči, roztváral pery, zabúdal na celý svet. Lenže svet nezabudol na neho. Vo vrecku sa mu rozdrnčal telefón a oboch priviedol späť do reality.

„Asi ťa zháňa tvoje dievča," povedala Naďa mäkko, ale v jeho ušiach to znelo ako výstrel z pištole. Celkom na Denisu zabudol. Nemotorne nahmatal vo vrecku mobil a pozrel na displej. Naďa mala pravdu.

„Ahoj," povedal priškrtene.

Naďa sa trochu odvrátila, aby mal aspoň náznak súkromia.

„Kde si?" snažila sa Denisa prekričať hudbu. Aj tak ju sotva počul.

„Pri stanovom mestečku."

„Prídeš za nami? Ideme na pivo a potom si niekam zatancovať."

Gregor nemal chuť na pivo. Ani na tanec. Chcel si niekam sadnúť a rozprávať sa. O rodine, o živote, o tom, čo chce robiť ďalej. Túžil opýtať sa Nade milión otázok. Uvedomil si, že zatiaľ iba plával životom, bavil sa, pretvaroval, trávil čas s nesprávnymi ľuďmi, ktorí ho nepoznali a preto mu nemohli ani pomôcť nájsť seba samého.

„Prepáč, ale veľmi sa mi nechce," priznal.

Naďa usilovne skúmala šnúrky na svojich teniskách.

Denisa sa niečo opýtala, ale nerozumel jej.

„Prosím?"

„S kým si?" zakričala Denisa tak hlasno, že to bolo počuť na meter od slúchadla. Naďa zdvihla hlavu. Akoby ju zaujímalo, či Gregor prizná pravdu, že je s cudzím dievčaťom, alebo bude zatĺkať. A on zas vedel, že keby nepovedal pravdu, klesol by v Nadiných očiach na úroveň planktonu.

„Som s Naďou," povedal jasne a zreteľne. Naďa sa neusmiala, ale jej tvár sa uvoľnila.

„A kedy prídeš?"

Denisa ani na okamih nepremýšľala nad tým, že by v Nadi mohla vidieť konkurenciu.

„Deni, nemusíte na mňa čakať, okej? Zdržím sa," povedal jej a zložil.

„Vieš, že dnes už trafím do stanu a mám so sebou aj telefón?" spýtala sa Naďa a tentoraz sa už usmievala. „Nemusíš ma strážiť."

Gregor podišiel kúsok k nej.

„To je dobre, pretože dnes by som potreboval postrážiť ja."

„Ty si sa stratil?"

„Asi áno, pretože väčšinu času sa cítim stratený."

„Aj teraz?"

Pomaly pokrútil hlavou.

„Nie, s tebou nie."

Približoval sa k nej, srdce mu udieralo do hrudného koša tak silno, až mal pocit, že ráno bude mať na prsiach modriny. Teraz to príde, pomyslel si.

Vtom do neho ktosi vrazil zozadu a odsotil ho.

„Sorry, kámo," ospravedlňoval sa nízky zavalitý chalan, ktorý si ho nevšimol, keď chytal frisbee.

„Kto si hádže taniere potme?" sťažoval sa Gregor a masíroval si rameno.

Ten moment bol preč a Gregor sa cítil ako po rane na solar. Skončil akýsi koncert a okolo nich sa začali motať ľudia.

„Takže?" opýtal sa Nade. „Aký je plán?"

„Plán čoho?"

„Noci."

„Prečo myslíš, že mám plán?"

„Minulý rok som videl ten papier, na ktorom si si zakrúžkovala všetko, čo chceš robiť a vidieť. Stavil by som sa, že aj tento rok nejaký máš."

Zasmiala sa, ale predsa len ho vytiahla z vrecka. Naklonili sa nad neho spolu.

„Tanečný stan?" zaochkal Gregor.

Naďa len mykla plecom.

„Mám rada írske tance."

Predstavil si ju, ako sa točí a červený závoj jej lieta okolo tváre.

„Fajn, tak ideme tancovať."

„Myslela som, že sa ti veľmi nechce."

Gregor ju len chytil za ruku a rozbehol sa k tanečnému stanu. Odrazu sa mu chcelo tancovať. Alebo vyliezť na Everest. Alebo si konečne vybrať univerzitu. Kým bol s Naďou, nič sa mu nezdalo nudné a zbytočné.

 ---

Dnes mám serióznu otázku - preferujete zahraničné alebo slovenské knihy a prečo? Naozaj ma to zaujíma.