Stretneme sa o rok

Kapitola 28. - Čo bude s nami ďalej? (Naďa)

JÚL 2014 (Naďa)

Naďa: Je mi ľúto, že spolu nemôžme cestovať domov jedným vlakom.

Gregor: Je to fakt hlúpe, že bývame každý opačným smerom.

Naďa: Ešte raz by som sa chcela ospravedlniť za to, ako som sa správala. Preplo mi. Zvyčajne nie som taká šibnutá.

Gregor: Ja viem. To je v poriadku.

Naďa: Ako to môžeš vedieť? Veď ma skoro nepoznáš, videli sme sa sotva trikrát.

Gregor: Na tom predsa nezáleží. Niekedy to skrátka vieš.

Naďa chápala, čo tým chcel povedať. Aj ona mala pocit, že ho pozná omnoho dlhšie, než tomu bolo v skutočnosti.

Naďa: Mimochodom, ten nový účes ti pristane lepšie, než dlhé vlasy. Vyzeráš dospelejší.

Predstavila si ho, ako si dlaňou prešiel po vystrihanej hlave.

Gregor: Ja som zas rád, že máš naspäť dlhé vlasy. Najmä preto, lebo to znamená, že tvojej mame sa darí.

Naďa: Možno nebol dobrý nápad ísť tento rok na festival, ale napokon som rada, že som išla. Pomohlo mi to.

Gregor: Každý občas potrebuje ventil.

Naďa: Len ma mrzí, že si pri tom musel byť a vidieť to.

Gregor: Spočiatku som mal chuť ťa prizabiť, ale napokon som predsa len bol rád, že som tam bol ja, a nie niekto iný.

Naďa: Poďakovala som ti vôbec za všetko?

Gregor: Asi miliónkrát.

Naďa: Je mi strašne ľúto aj to, že máš zablatený celý stan.

Gregor: Doma ho osprchujem. Náhodou bolo celkom zábavné sledovať ťa, ako sa brodíš v blate v žabkách a snažíš sa hľadať v bahne stanové kolíky.

Spomenula si na to, ako ráno vyliezli zo stanu a všade bolo po kolená husté mazľavé blato. Zopárkrát spadla, vyzerala ako keby práve vyliezla z bažiny.

Potom si spomenula na to, ako sa ráno zobudila vedľa Gregora. Vlastne ani nie tak vedľa neho, ako na ňom. Nepamätala si, kedy si na neho položila hlavu, ani kedy jej Gregor ovinul ruku okolo pása.

Naďa: Aj ja sa teším na sprchu. Už na mne stihlo všetko blato zaschnúť a teraz sa zo mňa olupuje pri každom pohybe.

Gregor: Čo bude teraz?

Naďa: Normálka. Pôjdem domov, umyjem sa, budem chodiť na brigádu, nájdem si na rok prácu a pokúsim sa o veterinu budúci rok.

Gregor: Tak som to nemyslel.

Odmlčal sa, akoby nevedel, či má pokračovať.

Naďa: Ako si to myslel?

Gregor: Sám si nie som celkom istý. Asi tak, že čo bude teraz s nami. Uvidíme sa až o rok na festivale? Zostaneme medzitým v kontakte? Neboj, nenavrhujem žiaden vzťah, dala si najavo, že nikoho teraz nehľadáš a, úprimne, ani ja by som nechcel dievča, ktoré sa ešte nedostalo cez posledný vzťah, ale mám pocit, že sme si sadli. Rozumieme si. Rád sa s tebou rozprávam.

Zadívala sa von oknom. Páčilo sa jej, že Gregor nikdy nechodil okolo horúcej kaše a vždy vedela, na čom u neho je. Aj ona mala pocit, že takých ľudí je v jej živote málo.

Naďa: Ani ja to neviem. Bývame ďaleko od seba, nemôžem ti len tak zavolať a vytiahnuť ťa cez víkend na kofolu.

Gregor: Veď to je práve to.

Naďa: Je veľa kamarátstiev, ktoré vydržali vo virtuálnej rovine. Môžeme si písať. Ostať v kontakte cez sociálne siete. Možno sa niekedy naskytne príležitosť, aby sme sa niekde stretli. Prinajhoršom sa uvidíme o rok.

Gregor: Možno to tak má byť. Stretneme sa len vtedy, keď to ten druhý najviac potrebuje.

Naďa: Možno sme jeden pre druhého niečo ako anjel strážny, alebo tak.

Gregor: Neviem, či by som chcel anjela, z ktorého páchne alkohol a opadáva blato :-D

Naďa: Ja zas neviem, či by som chcela anjela, ktorý vyzeral ako člen metalovej skupiny a na prstoch nosil viac striebra, než lovec vlkolakov po vreckách.

Gregor: Aj tak nemáme na výber. Jednoducho to neriešme. Nechajme veci plynúť samé od seba a uvidíme, kam nás to zavedie.

---

Zdá sa, že všetka technika sa spikla proti mne. Keď som včera dopísala kapitolu, vypadol nám internet a konečne to nahodili, takže tu je dnešno-včerajšia časť. Na www.booksarethenewmakeup.weebly.com v sekcii YA pribudla nová recenzia na Šťastnú sedmičku od H.G. Sloanovej a o chvíľu pridám aj Pomarančové dievča od J. Gaardera.

A na fb stále súťažíme o tašku a knihu :-)

Update, recenzia nahodená :-) 

http://booksarethenewmakeup.weebly.com/pomaran269oveacute-diev269a.html