Alex, kúpil si tie plienky?" zakričala som a rozplakala Crystal.
Potichu som si zanadávam a vezmem malú do izby kde sa snaží Alex viazať kravatu. Zasmejem sa a s malou na rukách mu ju zaviažem. Malá sa začne smiať a kričať. Pobozkám Alexa a on stále neprestáva aj keď by bolo dobré už skončiť. Ale nezazlievam mu to. Už rok a 9 mesiacov sme spolu nič nemali kvôli malej. Odtlačila som ho
jednou rukou a očami naznačila nie. Vzdychol si a prikývol. Usmiala som sa.
,,Kúpim dnes tie plienky." povedal chladne no mykalo mu kútikmi.
,,Fajn. Nejaké dobré dúfam." zasmiala som sa.
,,Pre vás dve to najlepšie. A nezabudni na to stretnutie mladých matiek." Žmurkol na mňa.
,,Alexander Danko! To odvoláš, ja nie som mladá matka. Nemám 15, 16 alebo 17. Nedávno som už oslavovala dvadsaťdva!" smiala som sa.
,,Aj tak si mladá, zlato." Uškrnul sa a vzal si zo stola tašku.
,,Si strašný!" prehlásim.
,,Viem, dnes večer príde mama strážiť malú. Máme konečne čas pre seba. A pôjdeme na otvorenie hotelu tak to využijeme." perverzne sa usmeje.
,,Nie som príliš mladá?" zaškerila som sa.
,,Ty si..."
,,Dokonalá, ja viem." Uškrniem sa a vezmem malú do kuchyne. Posadím ju do stoličky na jedenie a rozmýšľam čo jej dnes dám. Mala som na výber mrkvovú hnusnú kapsičku alebo jahodovú výživu. Strčila som lyžičku do jahodovej a sadla si ku nej. Urobila som lietadielko a ona sa zasmiala. Strčila som to do úst a ona to na mňa vypľuvla.
,,Mhmm jahodová. "vzal si kúsok výživy z mojej tváre a ochutnal ju.
,,Alexander!" zvriesknem a skočím mu na chrbát.
Malá sa smeje a my pobehujeme po dome. Ja na jeho chrbte. Zakopne a spadneme rovno pred Crystalinu stoličku. Všetci sa začneme smiať. Vstane a podá mi ruku. Vytiahne ma hore naschvál silne a ja mu narazím do hrude. Zasmejem sa a opravím mu sako.
,,Priprav sa na večer. Po tak dlhej dobe ťa pretiahnem aspoň päťkrát." Šepne mi a kusne ma do ucha.
Odpoveďou je náš smiech a Crystal sa tiež pridala. Tá malá zdedila len to najlepšie. Len aby nebola perverzná po Alexovi.
,,Dúfam, že malá nebude taká pripečená ako ty." zasmiala som sa.
,,Potrestal by som ťa keby som nemal dnes súd." škaredo na mňa pozrie.
,,Čo si dnes taký perverzný? " škreknem po ňom.
,,Som len chlap." žmurkol na mňa a s termoskou kávy sa vyparil.
Vzdychla som si a prisadla si k malej. Nejako sme dojedli a sadli sme si k telke. Zapla som telku kde išiel Spongebob. Moja obľúbená rozprávka z detstva. Akurát ma hnevá, že nejde po Slovensky ale po Anglicky. Akurát to to kazilo. Mohla byt slovenka. S Alexom sme sa na tom pohádali už mnohokrát no vždy má pravdu. Keď tu bude pracovať budeme mať dosť peňazí na súkromnú školu kde sa toho naučí omnoho viac ako na normálnej škole. A to je hlavné.
Povzdychnem si a rozvalím sa na gauči. Aspoň tu sa odo mňa neočakáva žiadne nóbl oblečenie. Neznášam to ako o nás v časopisoch píšu a fotia každý fail, ktorý spravím. Čiže ma Alexova mama hneď po prvej trápnej situácii poslala do nejakej školy pre slávnych. Tam sme sa naučili ako sa obliekať, chodiť, usmievať sa na fotkách, vystupovať z auta a podobné blbosti. Konečne som z nej odišla a už ma médiá stále fotia tak ako si to predstavuje Elizabeth.
O hodinu a pól, keď malá spala zazvonil zvonček. Rýchlo som bežala k dverám a otvorila ich. Dnu sa ako veľká voda nahrnula Alexova mama a už ma objímala. Zasmejem sa a stisnem svoju svokru v náručí. Pustí ma a vloží mi do rúk obal, v ktorom sú určite šaty. Vďačne sa na ňu usmejem a ona už beží za malou. Povzdychnem si a vyjdem hore. Obal položím na posteľ a rozbalím ho.
Oblečiem si béžové rolákové vlnené šaty a idem do kúpeľne. Najprv si nejako pozakrývam kruhy pod očami a potom sa venujem svojej pleti. Natriem sa jemným make-upom a vykontúrujem tvár. Na pery si dám červený rúž a prejdem si po mihalniciach riasenkou. Vlasy si zopnem do copu a nechám dva pramienky po oboch stranách tváre padať až pod bradu. Usmejem sa na seba a vyjdem von z kúpeľne. Zídem dole kde má už čaká Alex s ružou. Prezrie si ma a zapíska. Zasmejem sa a spolu vyjdeme do chladného večera. Nasadneme do Alexovho nového športiaku. Opustíme príjazdovú cestu a vyjdeme z obrovského dvoru. Hneď nás vítajú blesky fotoaparátov. Opriem si hlavu o sedadlo a zavriem oči. Už nemáme normálny život. Nemôžme slobodne ani chodiť na záchod aby o tom nikto nevedel. Na stehne mi pristane teplá dlaň. Pousmejem sa.
