,,Alex ,on nás chce len rozdeliť!" zakričím.
,,Tak kde si bola?" zakričí na mňa.
Nepovedz mu to!
,,Nepovieš ,však?!" ironicky sa zasmeje a buchne do steny.
,,Ja...nebola som s ním ,prisahám." utieram si slzy.
,,Neverím ti." Šeptne.
,,Ako ,že mi neveríš?"
,,Neverím ti ,Maya." otočí sa mi chrbtom.
,,Asi ma dostatočne nepoznáš. Nikdy by som to neurobila. No keđ mi neveríš-
,,Mala by si ísť." povie a odíde z domu.
Spustím sa na zem a začnem ešte viac plakať. Čo budem asi tak robiť? Budem musieť prijať ponuku na natáčanie filmu aby sme vôbec prežili. A vtedy mi blikne mama.
,,Mami ,kde ste?" vzdychnem si.
,,Práve za vami ideme. Máme novinu." povie nadšene.
,,Nechoďte ,pohádali sme sa. Asi budem musieť ísť do hotela." vzdychnem si.
,,Fajn ,o minútu sme u teba. Pobalíš si veci a presťahuješ sa k nám do domu , v New Yorku." vzdychne si mama.
,,Ďakujem." usmejem sa a zložím telefón.
Vybehnem hore a začnem nás baliť. Do jedného obrovského kufru dám svoje všetko oblečenie a do druhého veci Crystal. Mama mi pomohla do krabíc naskladať zimné veci a všetky veci. Bolo to všetko rýchle a mama sa ma nič nepýtala. Za čo som bola rada.
Bola som v byte už sama. Na stole ležala fotokniha. Vzdychnem si a nechám ju tam. Obujem si moje jediné topánky ,ktoré niesu v aute. Kľúče zavesím na kľúčenku a zabuchnem dvere. Myslela som ,źe sa vráti. No neukázal sa.
Poslednýkrát si obzriem dom a auto naštartuje. Utriem si slzy ,ktoré mi vyhŕkli a uvedomím si čo sa vlastne stalo. Celé tie roky ,tie zážitky a všetko čím sme si prešli su zrazu preč. A len kvôli mojej hlúposti a môjmu podvedomiu ,ktoré mi nahováralo nech mu nič nepoviem. Ale on chcel aby som odišla ,naviše mi neverí. Bola som nahnevaná a smutná zároveň. Cítim sa ako malé dieťa.
Neozval sa ,neukázal sa. Už som u rodičov dve hodiny a Crystal spí. V krabiciach už nebolo nič. Celý môj život už bol rozložený v izbe. Vzdychla som si a hlavu položila do vankúša. Bolo neskoro večer ,na tvári som mala unavený výraz no ajtak som nevedela zaspať. Všetko som pokazila.
Ráno
Ak by malá neplakala zaschla by som na posteli. Prezliekla som ju a zišli sme dole. Mama robila raňajky a súcitne na mňa pozerala. Ja nepotrebujem nikoho súcit! Potrebujem len jeho!
Nakŕmila som malú a mama sa ponúkla ,źe mi ju postráži. Dala som jej ju a bežala naspäť do izby. Mala som úplnú depresiu. Ľahla som si do postele a vzala si mobil do ruky.
Selena: Nechceš niekde zájsť :)?
Nenapísal mi. Vzdychnem si a pozriem sa na internet. Ešte nič nezistili ,to je fajn. Mobil schovám pod vankúš a zavriem oči. Keby toto všetko bol len sen.
Lenže to nebol sen. Dni sa pomaly vliekli ,vonku sa ochladilo a ja som ochabla. Nevládala som jesť ,stále som vracala a nevyšla som z postele. Celý rozchod mi neprospel. Obrúčka na mojej ruke znamenala ,źe to ešte neskončilo no neozval sa mi. Prešiel mesiac a ja som bola na rovnakom mieste.
,,Maya musíš niečo zjesť." Príde do izby mama.
,,Nemôžem mama." Fňuknem.
,,Poď aspoň dole." vzdychne si a odíde.
Oblečiem sa a výjdem z izby. Nohy sa mi podlamujú no postupujem ďalej. Chytím sa zábradlia no nestačí to a padnem na na zem. Zatvorím oči a počujem len krik.
*o niekoľko hodín neskôr*
Otvorím oči. Som v nemocnici. Na stole mám dva výtlačky novín. Chytím ich do rúk a prečítam ich titulok.
Mayu Danko v neskorých hodinách odviezla sanitka do nemocnice. Jej manžel s ňou však nebol.
Zatiaľ čo sme Alexa Danka prichytili na mužskej jazde ,jeho manželku v hroznom stave viezla sanitka do nemocnice.
Prečítala som si oboje články a poloźila ich naspäť. Takže média už niečo tušia. Možno sa to dostane aj ku Alexovi. No pochybujem ,že by za mnou prišiel. Veď sa predsa mesiac neozval.
,,Dobrý deň ,som rada ,že ste sa zabudila." sadne si ku mne doktorka.
,,Dobrý deň." Usmejem sa.
,,Ešte ,že ste prišli lebo by bábätko umrelo." pohladí ma po hlave.
,,Crystal je tu?" usmejem sa a poobzerám sa okolo .
,,Je tu." Pohladí ma po bruchu.
,,Jja som tehotná?" rozplačem sa.
,,Myslela som ,že to viete." starostlivo skontroluje hadičku s jedlom a infúziu.
,,Nie." usmejem sa.
,,Tak to som rada ,źe som vám to povedala ja." usmeje sa.
,,Prišiel za mnou niekto?"
,,Boli tu vaši rodičia a dieťa no išli ho odniesť. Pošlem ich potom za vami."
Keď sestrička odišla osamela som. No ako som pred chvíľu zistila niesom tu sama. Usmiala som sa. Musím sa pozbierať! Uź len kvôli deťom.
Toto odhodlanie mi vydržalo dlho. Nevšímala som si žiadne články a dostala sa z najhoršieho. Pribrala som to čo som stratila a prvého decembra som vyšla z nemocnice. Všade boli novinári a dokonca ma odprevadili až k autu. Bruško mi nebolo vôbec vidieť napriek tomu ,že som bola už v druhom mesiaci. Našťastie to nikto nezistí.
Hneď keď som zbadala Crystal hodila som sa jej do náruče. Bola nádherná. Mesiac som ju poriadne nevidela....chýbala mi.
,,Mama." usmeje sa.
Krásny pocit nebyť v nemocnici. Alex mi chýbal ,strašne moc no on vyzeral byť vporiadku. No musím byť pozitívna kvôli Crystal a tomu malému. Presne. Zjeme obed a beriem ich za Selenou. Áno ,Selena vie o všetkom aj o tom malom. Proste o úplne všetkom.
Nastúpila som do auta a skontrolovala malú v zrkadle. Usmiala som sa na ňu a naštartovala. Mali sme ísť do krytého ihriska kde si dáme kávu a Crystal sa tam pohraje. Zahnem do nákupného centra a zaparkujem nabližšie ku vchodu. Vezmem malú a ideme dnu.
Avšak za prvím rohom zbadam Alexovho manažéra. Zanádavújc zazmätkujem a schovám sa za stĺp plný šatiek. Vydýchnem si keď okolo mňa prejde a vyjdem von.
,,Maya!" skríkne niekto.
Keđ to Selena vykríkla Alexov manažér sa otočil a vydal sa smerom k nám. Vďaka za moje kamarátky. Stihnem ju prepáliť pohľadom a ona hneď pochopí.
,,Ah ,Maya." usmeje sa.
,,Ahoj." poviem nervózne.
,,Ako sa máš? Riešili sme s Alexom u novinárov aby nedávali tvoje fotky z nemocnice do novín." povzdychne si.
,,Ako by som to povedala. Mám sa lepšie ako v nemocnici."
Hej a ešte vieš čo? Som tehotná , skoro slobodná matka!
,,To som rád." zasmeje sa.
,,Aako sa má?" Poviem neisto.
,,Maya..."
,,Ja viem ,nemal by si mi to hovoriť. Ale má niekoho?"
,,Nie."
......
Ahoj!
Viem ,táto kapitola je strašne obsahovo obsiahla (chápeme sa? 😂) ale takto sa mi to asi páči.
Možno sa vám to nepáči noo aspoň to bude zaujímavejšie.
Neviem čo ďalej napísať tak čaute!
