/23/

329 38 13
                                    

Táto kapitola nieje upravovaná a obsah je tiež iba pozliepaný no viac cez prádniny nedokážem ,prepáčte.

Ráno
Zobudila som sa poriadne ztuhnutá. Otvorila som oči a usmiala sa. Alex ležal vedľa mňa a stískal ma v náručí. Pomaly vykĺznem z postele. Zamknem sa v kúpeľni a vyzlečiem sa. Vojdem do sprchy a pustím na seba vodu. Zavriem oči a vychutnám si každú kvapku. Vtom si spomeniem na minulý pokus o sprchu a rozosmejem sa.

Usuším sa no spomeniem si ,źe nemám oblečenie. Zanadávam si a zabalím sa do Alexovho županu. Našťastie v ňom nič nevidno narozdiel od toho môjho. Vybehnem von a vyberiem si zo šatníka úzke čierne rifle a Alexovu mikinu ,ktorú som si vzala z domu.

,,Dobré ráno." povie Alex ešte z postele.

Podskočím a začne sa panika. Čo keď niečo zbadá?

,,Nepozeraj sa!" skríknem a pritlačím si oblečenie k brušku.

,,Nebuď smiešna Maya ,máš na sebe župan. Počkaj ,nieje môj?" zasmeje sa.

,,Ehm ,je tvoj." poviem a rýchlo sa zamknem v kúpeľni.

Zhodìm zo seba župan a oblečiem si spodné prádlo. Potom na seba hodím oblečenie a skontrolujem sa v zrkadle. Sakra! Nie žeby to bolo extra vidno no vyzerala som dosť pribrato. Muselo mi narásť bruško a ja tu nemám veľa tehotenských vecí. Urobila som si nedbalý drdol a vyjdem z kúpeľne. Alex si práve obliekol spodné prádlo. Stojí tam polonahý uprostred izby ,och pomóc.

Zatnem sánku a odvrátim zrak. Zasmeje sa a podíde bližšie ku mne. Obleč si na seba niečo!

,,To je moja mikina?" Zasmeje sa.

,,Vlastne áno." poviem a odložím pyžamo.

,,Pristane ti." usmeje sa a ešte viac sa priblíži.

,,Ehm ,ďakujem?" zasmejem sa a ustúpim do zadu.

,,Maya ,deje sa niečo?"

,,Malo by sa?" zadržím slzy a usmejem sa.

,,Chceš mi niečo povedať?" podozrievavo sa na mňa pozrie.

Crystal sa rozplače. Rýchlo sa k nej rozbehnem a vezmem ju do rúk. Ešte ,že sa rozplakala. Vezmem ju na našu posteľ a prebalím ju. Ešte šťastie ,že tá malá drží so mnou lebo by všetko prepuklo.

Vezmem zo skrine oblečenie pre malú a oblečiem ju. Zatiaľ sa Alex už obliekol a pozeral sa na nás. Učesala som sa ,obula sa a mohli sme ísť. Bola som stále v strehu aby sa Alex nič nedozvedel. Stáli sme vedľa seba vo výťahu v úplnom tichu. Určite už niečo tuší ale bojí sa mi to povedať. Rovnako ako jemu. Možno by som mu to už mala povedať.

Sadli sme si na raňajky. Hneď som si objednala palacinky a malej vyberal Alex. Dúfala som ,źe sa tu objaví Emmet a uvoľní tu atmosféru no očividne on je nablízku iba vtedy keď ho nepotrebujete. Pozrela som sa na Alexa no tiež sa na mňa pozeral. Nesmelo som sa usmiala a on odvrátil zrak. Prečo to musí byť tak ťažké?

,,Čo by ste chceli dnes robiť?" ozve sa keď dojeme.

,,V meste bude veľa ľudí no mohli by sme ísť do iného mesta.." usmiala som sa.

,,Dobre súhlasím. Máš nejakú predstavu?" usmeje sa tiež.

,,Chrám Pura Luhur Uluwatu na poloostrove Bukit." zasnila som sa.

,,A to je..?" uškrnie sa.

,,Chrám ,ktorý je na konci útesu a počas západu slnka tam predvádzajú tradičný opičí tanec. Inak sa nazýva aj Kaduk. A pred chrámom sú živé opice takže keď kúpime nejaké banány bude to svetové." uškrniem sa.

,,Fajn ale ako sa tam dostaneme?" zasmeje sa.

,,Neďaleko je malé letisko."

,,Dobre ,tak sa poďme obliesť." pošúcha si dlane.

Vydali sme sa k výťahom u s vyditeľne lepšou náladou ako predtým. Aj malá sa nejako podozrivo usmevala na svoj odraz v zrkadle. Alex sa potmehútsky usmieval a ja som vedľa nich stála ako idiot. Určite si na mňa niečo pripravili. No teda skôr Alex ako Crystal ale ajtak.

Vošli sme dnu a ja som netušila čo si mám obliesť aby nebolo nič vidieť. Veď moje bruško už bolo ako balón. Obliekla som si oversized blúzku ,ktorá mi siahala až ku kolenám a pod to si dala len látkové kraťasy. Ešte som sa namaľovala a vyšla som z kúpeľne. Alex mal na sebe modré bermudy a denimovú košeľu. Obliekla som malej riflové šaty a mohli sme ísť. Konečne sme boli znova ako rodina

,,Úsmev." zasmial sa Alex.

,,Aleeex!" zasmejem sa a otočím sa aj s Crystal na zrkadlo a Alex nás všetkých cvakne.

Alex sa zasmeje a ukáže mi fotku. Usmejem sa a dám mu pusu na líčko. Usmeje sa aj on a pritiahne si ma k sebe. Nabehne mi husia koža no hneď sa uvoľním. Srdce mi začne rýchlejšie byť a nepočujem ani svoje vlastné myšlienky. Konečne mám pocit ,źe je všetko tak ako má byť. Keď sa odtiahne psty mi okamžite vystrelia k perám a nepotlačím usmev.

Taxíkom sa dovezieme na letisko. Vystúpime a Alex zaplatí taxikárovi za cestu. Okolo je dosť veľa turistov a to ešte niesme ani v hlavnom meste. Prišli sme na informácie a Alex sa začal dorozumievať. Museli sme ešte chvíĺu počkať v malej hale a potom nás zavolali.

Nastúpili sme do vrtulníku pre piatich ľudí a zvýtali sa s pilotom a nejakým navigátorom. Boli to určite domáci a obaja boli veľmi milí. Malú som zapla do sedačky pre deti a Alex si zatiaľ sadol vedľa mňa.. Na poloostrov to bebolo ďaleko takže cesta netrvala dlho.

Oprela som sa o Alexa a on ma začal hladiť po líci. Usmiala som sa a nachvíľu si zdriemla. Zobudila som sa na pristávanie. Úprimne nikdy mi to nebolo extra príjemné. Porozhliadla som sa okolo seba a zastavila sa na Alexovej tvári. Usmial sa na mňa a na chvíľu si na moje pery priložil tie svoje. Ach Alex ,keby si vedel.

Na ostrove bolo horúco ako som aj pôvodne očakávala. Alex išiel dovnútra zohnať nejaký kočík tak som tam s Crystal stála. Potom som si všimla stánok s ovocím tak mi to nedalo. Kúpila som jeden zväzok banánov no to už pri nás bol Alex. Samozrejme ma nenechal zaplatiť a ťahal nás preč. Položila som Crystal do kočíka kde ihneď zaspala.

,,Nemusel si kupovať aj tie banány ,ja mám peniaze." uškrniem sa na neho.

,,Nezabúdaj ,že si moja manželka a ja sa o teba aj o Crystal chcem starať." zasmeje sa.

Usmejem sa a potlačím do kočíku. Objednáme si taxík ,ktorý síce vyzerá troška nedôveryhodne no bezpečne nás dopraví až na útes. Alex mu zaplatí a podá mi banány. Do rúk si vezme foťák a začne ma fotiť. Uvoľním sa a poriadne si to užijem. Veď opiciam banány už len tak skoro nedám

,,Maya! Alex!"zvreští niekto.

Otočím sa a keď zbadám Viky ,skoro sa rozplčem.

.....
Ahoj!

Znovu sa hlásim až v nedeľu ale určite ste si na to už zvykli.

Dnes cestou do Prahy som si povedala ž to dopíšem a máte to tu 😅

Nechcela som do príbehu vôbec začleňovať Viky či Lucasa no myslím ,že by to tu mohli troška okoreniť 😂

Dúfam ,že sa kapitola páčila!

Z Poškoláčky Celebrita Kde žijí příběhy. Začni objevovat