,,To nemyslíš vážne." pokrútim hlavou.
,,Ale áno ,tvoji rodičia všetko vybavili." zasmial sa a prišiel ku mne bližšie.
,,Aha." zamrmlem.
,,Podaj mi jeden kufor." povie a položí malú na zem.
,,Netreba."
Treba! Moje tehotné telo to už nezvláda.
Asi počul moje myšlienky lebo jeden zhrabol a pripevnil si naňho svoju cestovnú tašku. Takže som mala ten ľahší v pravej ruke a druhou držala Crystal. Alex ju držal za druhú rúčku.
,,Let LP123 smer Bali práve pristáva. Prosíme cestujúcich o presun do gatu."
Pozriem sa na Alexa. Usmeje sa a kráča ku gatom. Z dovolenky bez Alexa sa stala dovolenka s Alexom. Prečo nikto nechápe ,že pre svoje deti potrebujem istotu a nie len možnosť ,že to dáme s Alexom dokopy? To je tak ťažké to pochopiť ?!
Pred gatom bola letuška ,ktorá si vzala naš letenky. Neušlo mi ako sa na Alexa pozerala. Samozrejme ,on môže mať každú. Zahnala som slzy a pozrela sa na Alexa. Práve jej podával letenku. Usmievala sa ,div sa neroztopila. Začína sa to úžasne. Otočím sa a s malou vyrazím do trubice ,ktorá nas vyvedie von.
Našťastie mal Alex sedadlo pred nami nie pri nás. Vedľa neho sedel starší pár a k nám sa blížil muž iba asi o dva roky starší ako ja. Pozdravil sa a sadol si ku mne kedže Crystal bola pri okne. Neušlo mi ako sa Alex pomrvil na sedačke. Aspoň vie ako sa cítim keď okolo neho obletujú ženy.
Za celù cestu prespím sotva hodinku zato Crystal spí celú cestu. Vzala som si do rúk mobil a skontrolovala sociálne siete. Naše fotky na letisku už boli na internete no nechcela som sa nimi zaoberať. Kedže bol let ešte dlhý vzala som si knihu a začala čítať.
Keď sme konečne prileteli na ostrov bolo ráno. Crystal mrčala od hladu a ja som z toho bola ešte nervóznejšia. Ešte pred pristátim som jej objednala niečo ako ovocnú kapsičku aby toľko nemrnčala ,zabralo to.
Vzala som malú na ruky a v rade ľudí vychádzala z lietadla. Na ostrove bolo asi tridsať stupňov. Oproti našim teplotám tu bol raj. Na letisku bolo pomerne rušno. Veľa turistov ,malé letisko. Alex sa činil a bral mi oba kufre. Nechýbali mi takže som si pekne vzala Crystal a išla von.
Vonku bolo tiež rušno. Kto by to čakal ,že? Postavila som sa do radu na taxík no Alex sa k radu nehrnul. Uškŕňal sa na mňa a niečo vyberal z vrecka. Keby som ho nepoznala myslela by som si ,že je to zbraň. O chvíľu mal v ruke už kľúče od auta. Prekrútila som očami a podišla k nemu.
,,Kedy si mi chcel povedať ,že tu máš auto?" zachmúrim sa na neho.
,,Prepáč." Nevinne sa usmial a išiel nejakým smerom.
Crystal sa už smiala a kričala na celú ulicu ta-ta ,Alex si pospevoval a ja som len kráčala. Sme to my ale rodinka. Áno ,a to malé vo mne si pýtalo jedlo ,veľa jedla. Zatlačila som to do úzadia nasledujúc Alexa. Predomnou bolo moje obľúbené auto ,ktoré vlastnil.
,,Ta-dá!" zasmial sa a už nakladal kufre a tašku do auta.
Posadila som malú do sedačky a sadla si do predu. Zvuk motora ma tak ukľudnil ,že som zaspala.
Zobudila som sa náhodne. Otvorila som oči a zbadala Alexa ako sa nadomnou skláňa. Ó bože! Áno ,najradšej by som ho vybozkávala no stále som si nechcela robiť nádeje ,že sa vrátime k nášmu normálnemu životu. Strhla som sa a vyšla z auta. Stáli sme pred obrovským hotelom. Okolo boli samé palmy a chodili tu opálení turisti s foťákmi. Raj.
Na recepcii sme si počkali ešte hodnú chvíľu keď sme sa dostali na rad. Konečne sme sa ocitli pred pultom.
,,Rezervácia na meno Danko." povie Alex rozhodne.
,,Samozrejme pane. Tu je váš kľúč." povie mu určite miestny a podá mu kľúč.
Bola som zmätená. Veď som to objednávala ja tak prečo je to na jeho meno? Odmietla som to ďalej riešiť a tešila sa do izby. No to pominulo keď som uvidela tú izbu. Bola krásna a výhľad z balkóna ešte krajší no v izbe bola iba jedna manželská posteľ a jedna postieľka. Ak nespí v postielke tak si idem rezervovať svoju vlasnú izbu. Spiacu Crystal som dala do postieľky a potichu začala vybaľovať.
,,Maya?"
,,Mhmm?" zamrmlem nervózne.
,,Miluješ ma ešte?"
Táto veta zbúrala všetko čo som v hlave mala. Aj všetken hnev čo som k nemu cítila sa rozplynul. Jasne ,že ho milujem. Vzťah ,ktorý tak dlho pestujete nezmizne len tak. Ale na druhej strane možno keby som povedala nie nechal by nás už na pokoji. Ja by som odcestovala naspäť na Slovensko a zomrela tam ako stará dievka. No milovala som ho.
,,Áno." poviem a radšej sa na neho nepozriem.
Vybalím všetky veci z oboch kufrov a opriem sa chrbtom o skriňu. Alex sa na mňa uprene pozerá. Neviem čo mám povedať a on asi tiež nie. Zdvihne sa z postele a pomaly sa ku mne blíži. Ja ihneď spanikárim. Som z neho totálne nesvoja a nervózna. Keď bol odomňa sotva meter zastavilo sa mi srdce a nebola som schopná ani dýchať. Postavil sa tesne ku mne. Bol vysoký ,presne ako si ho pamätám. Zdvihnem hlavu až k jeho očiam.
Usmeje sa. Pomaly sa ku mne nakláňa a ja prisahám ,že mi po čele stiekla kvapôčka potu. Keď medzi nami bola milimetrová vzdialenosť usmial sa a pery priložil k tým mojim. Pohyboval nimi tak pomaly až sa mi krútila hlava. Ruky mi nevedome ušli na jeho krk. Jeho ruka bola na mojom chrbte. Mohla to byť večnosť ,možno sekunda no neviem.
Samozrejme nám to niekto musel pokaziť.
,,Susediaa!" zakričal človek ,ktorý nám vletel do dverí.
Rýchlo som sa od Alexa odtiahla a červená ako paprika si prehliadla nášho údajného suseda. Bol iba v kraťasoch čo mi rumenec ešte väčšmi rozšírilo. Nebol to extra fešák ale už dlho som nikoho nevidela bez trička.
,,Ja sa volám Emmet ,bývam hneď vedľa." zvolá a obom nám podá ruku.
,,Teší ma ,ja som Alexander ,toto je moja manželka Maya a v potieľke spí naša dcéra Crystal." povie Alex.
Zasmejem sa ale iba pre seba. Ešte je tu vlastne jeden človek. Počula som ako sa to malé urazilo. Asi niesom vporiadku.
,,Nechcete sa so mnou naobedovať? Som tu totiž sám. Pozorujem tu raje." zasnene sa usmeje.
,,Jasné." zasmejem sa.
,,Skvelé! Vidíme sa na obede!" zvolá a odíde.
Alex na mňa pozrie ako na blázna. Ja sa len zasmejem.
To bude ešte zaujímavá dovolenka.
*-* *-* *-* *-* *-* *-*
Ahoj!
Vidíte ako vás mám rada :D?
Pridala som kapitolu a dokonca sú tam aj Malex feels.
No ale v každom prípade to bude ešte zaujímavé!
