,,Maya?" ozve sa mužský hlas.
Sedím v obývačke a pozerám nejaký seriál. Crystal sedí vedľa mňa a hrá sa.
,,Som v obývačke!" zakričím.
Medzi dvere vstúpi Holden. Mám chuť sa mu ospravedlňiť za včerajšok. Aspoň som rýchlo odišla od Alexa.
,,Čo to má znamenať?" vykríkne a hodí predo mňa časopis.
Šok! Na včerajšom SummerSun plese sa ukázal Alex Danko aj s manželkou. Neskôr sme ich prichytili pri vášnivom bozkávaní. Ich láska opäť kvitne? Predsa zakázané ovocie chutí najlepšie.
,,Ako mi to sakra vysvetlíš?" zakričí na mňa.
Smutne sa na neho pozriem a len pohodím ramenami. Čo iné mi zostáva? Klamať mu predca nebudem.
,,Ani to nepoprieš?" zúfalo sa zasmeje.
,,Nemôžem to poprieť." sklopím hlavu.
,,Vážne Maya?!" začne na mňa kričať no neposlúcham ho.
Prepadne ma silná bolesť. Chytím sa za brucho a v ten moment mi praskne voda. Pozriem sa na Holdena, no ten si to ani nevšimol.
,,Buď už ticho, odtiekla mi voda!" zakričím na neho.
,,Veď ešte nemáš termín!" vykríkne a začne stresovať.
,,To dieťa chce ísť von! Naštartuj auto, och môj bože!" zarevem na neho a Crystal sa rozplače.
Do obývačky vojde mama a vezme si Crystal na ruky. Zoberie telefón a telefonuje snáď každému. Holden ma chytí a spolu pomaly ideme vonku. Ja len kričím a plačem popritom. To malé sa pýta na svet a to poriadne. Nasadneme do auta a vyrazíme na preplnené ulice. Mám chuť plakať, keď uvidím koľko áut je pred nami. Teplo letného rána ani náhodou nepomáha. Veď ja snáď porodím v aute!
Do nemocnice sa dostaneme za hodinu a cítim sa akoby som už mala hlavičku von. Zakričím na Holdena nech mi pomôže a vojdeme dovnútra. Niekto mi podá vozík a začne ma tlačiť. Po chvíľke zisťujem, že je to Alex a spolu s Holdenom bežia popri mne. Neviem či sa mám smiať alebo plakať. Táto situácia je viac ako divná a veľmi ma prekvapuje ako sú obaja pokojní. Všetci sú zrazu pokojní, teda až na mňa.
Ležím na sále a za jednu ruku ma drží Holden a druhú Alex. Stláčam ich a kričím. Sestričky predo mnou opakujú dookola, že mám dýchať. Kričím teda aj na ne a cítim sa akoby som rodila prvýkrát. Alex sa potichu smeje a Holden asi o chvíľu omdlie. Vlastne je to vtipná situácia a ani sestričky tomu nerozumejú. Pred nemocnicou stojí stovka novinárov, na chodbe čaká snáď celá rodina a mám pri sebe dvoch otcov. Vyzerá to ako veľmi zlý film.
Pôrod trvá asi 5 hodín, kým zo mňa nevypadne krásne zdravé dieťatko. Je to chlapček.
,,Aké mu dáte meno?" usmeje sa na mňa mladá sestrička.
Obaja sa na mňa pozrú. Stisnem Alexovi ruky a usmejem sa na neho. Aj keď urobil chyby stál tu teraz pri mne a usmieval sa na mňa. Určite má radosť z toho, že sa nám narodil chlapček.
,,James." usmejem sa na oboch.
Dajú mi Jamesa na ruky a takmer sa rozplačem. Znova. Vyzerá presne ako ja. Prestane plakať a malou rúčku položí na mňa. O pár sekúnd mi ho vezmú sestričky a donesú mi môj vozík. Nechcem ho pustiť Sadnem si do neho a Alex na potlačí až do izby. Holden mi zatiaľ skočí po pohár vody.
Ľahnem si na tvrdú nemocničnú posteľ a Alex si sadne na stoličku. Položím si hlavu na vankúš a vydýchnem si. Alex mi položí na hlavu mokrú utierku a utrel mi z čela pot.
,,Ako sa cítiš?" usmeje sa.
