,,Tak, máte to za sebou mamička." usmeje sa na mňa mladá doktorka.
Po niekoľkých hodinách strávených v čakárni a na vyšetreniach vyjdem späť do čakárne. Je už skoro obed a začínam byť hladná, no musím počkať na výsledky. Vyberiem sa preto do bufetu kúpiť si nejakú bagetu.
,,Jednu bagetu s kuracím mäsom." poviem otrávene.
,,A niečo na čítanie?" povie staršia pani a podá mi bagetu.
Zdvihnem pohľad na bufet a začnem si pozerať časopisy. Zastanem pri bulvárnom časopise, kde vidím svoje meno. Pribalím teda aj časopis a vraciam sa na svoje miesto v čakárni. Sadnem si a do rúk vezmem časopis.
Unikli tajné fotky z dovolenky Alexa Danka a jeho rodiny. Ešte v ten deň večer unikli fotky z dámskeho klubu, ktorý Alex Danko navštívil. Čo spôsobilo tento rýchly zvrat?
Oči sa mi zalejú slzami, najradšej by som sa rozplakala. Alex nestrácal vôbec čas, nejakú ženu si odviedol do nášho domu. Stratila som chuť do jedla, chcela som utiecť. Časopis som zavrela a bagetu si odložila do kabelky. Zrazu som mala pocit akoby ma všetci sledovali, možno to bola aj pravda.
,,Maya Danko." povie sestrička a do rúk mi vtisne veľkú papierovú obálku.
Mala som len jeden cieľ. Zavolala som si taxík a povedala adresu domu, kde som ešte nedávno bývala s Alexom. Sadla som si na nepohodlné kožené sedadlo a nechala sa unášať hlukom rušného mesta. Všade bolo veľa áut, ľudia sa ponáhľali ako splašení. Ja som v rukách zvierala obálku, ktorá mi mohla zmeniť život. Nevedela som čo môžem očakávať. Objíme ma vo dverách alebo pošle preč?
Stála som pred domom a bála sa stihnúť zvonček. Už by v dome byť nemal, prácu nikdy neodsunul. Rýchlo a krátko som zazvonila čakajúc hocičo. Nikto nechodil, zvonček som stlačila dlhšie. Vo vnútri niečo zapraskalo a dvere sa otvorili.
,,Čo si želáte?" povie usmiata mladá žena s postavou modelky.
V srdci ma poriadne pichne. Alex s ňou musel zaručene niečo mať. Bola krásna. Dlhé blond vlasy jej končili na plnom hrudníku, bola vysoká, štíhla a mala dlhé nohy. Vyzerala ako modelka a ja som sa veľa nej cítila ako bezdomovkyňa. Srdce sa mi pomaly a nahlas rozpadávalo.
,,Kto to je?"
Na krku dievčaťa sa objavia pery a na jej úzkom páse sa objavia dve veľké dlane. O niekoľko sekúnd mi do očí prepaľujú dieru tie jeho, čokoládové.
,,Doniesla som ti výsledky ako sa má tvoje dieťa. A máš tam čierne na bielom, že je tvoje." podám mu veľkú obálku.
Rýchlo si utriem slzy a rozbehnem sa preč. Líca mi zmáčali slzy, v krku mi vyschlo. Nezastavilo ma ani opakujúce sa moje meno. Našťastie taxík ešte neodišiel. Zaklopala som mu na okienku a vhupla dovnútra.
,,Odveziete ma naspäť, prosím?" poviem rýchlo a utriem si slzy.
,,No viete..."
Otočím hlavu a pred sebou zbadám muža. Bledú pleť mal pokrytú úhľadne ostrihanou bradou, modré oči sa mu priateľsky leskli a okolo roztiahnutého úsmevu sa mu tvorili jamky. Na sebe mal drahý oblek a v ruke papierový hrnček s kávou. Pod nohami mal kožený pánsky kufrík.
,,Vezmeme to ako prvú zastávku, pán vodič." povie a svoj pohľad znova namieri na mňa.
Auto naštartuje. Interiér naplní mužská voňavka, ktorá mi udrie do nosa. Som rada, že nemusím ísť domov pešo a spoločnosť mi zdvihne náladu.
,,Kam máte namierené?" povie do ticha prerušovaného mojim dychčaním.
,,Som Maya." usmejem sa.
,,Som Holden, Holden Wilson." odpije si z kávy nespúšťajúc zo mňa pohľad.
,,Ďakujem ti za zvezenie, veľa taxíkov sa len tak netúla po okolí." nervózne sa zasmejem.
,,Vyzerala si, že súrne potrebuješ vypadnúť. Nenechal by som ťa utekať až domov." jeho chrapľavý smiech vyplní priestor medzi nami.
,,Naozaj som potrebovala utiecť." utriem si jednu neposlušnú slzu.
,,Tu je moja vizitka, ak budeš potrebovať niekedy odviesť." uškrnie sa.
Nahlas sa rozosmejem a vizitku si strčím do vrecka. Auto zastane a brzdy jemne zapištia. Pomedzi smiech sa pozdravím a vyjde von z taxíku. Zakývam odchádzajúcemu autu a pohľad presunie pred seba. Stojím pred domom svojich rodičov. Osamiem a doľahne na mňa smútok. Mám chuť vrátiť sa do taxíku A nevystúpiť.
,,Som doma." poviem potichu.
,,Sme v kuchyni." povie mama.
Nájdem tam už iba mamu a Crystal. Mama pečie palacinky a malá si oblizuje ruky od lekváru. Pousmejem sa a podídem k nej. Crystal sa nahlas rozosmeje a na tvár mi položí špinavé ruky. Vzdychnem si a umriem sa do papierového obrúsku. Má džem takmer všade. Plné pery jej obkresľoval kruh dlhý až po tenký noštek.
,,Mama!" usmiala sa.
Mám chuť plakať. Alex tu chýba, nikdy ho nikto nenahradí. Nevidí svoju dcéru rozprávať, nevidí ju plakať. Radšej si užíva s modelkami a zabúda na svoju dcéru. Nechcem myslieť na to čo sa odohrávalo u nás doma, v našej posteli. No stále tu bola Crystal, rovnako ako bábätko. Musela som tu byť pre nich, nemôžem myslieť len na Alexa.
,,Kde je ocko?" spýtala som sa.
,,Išiel s Greenovcami na golf." pohodila rukou a podala mi tanier palaciniek.
,,Veď otec nevie hrať golf." Zasmejem sa a začnem natierať palacinky čokoládou.
,,Nevie." uškrnie sa a posunie ku mne tanier jahôd a šľahačku.
Presne o dva dni má Crystal narodeniny. Bude oslavovať dva roky a možno ich oslávi bez otca. Plánovala som jej však usporiadať oslavu. Veľkú oslavu. Aby sa mala na čo pozerať, keď bude staršia. Aby mala nejaké dobré spomienky. A aby nikdy nebola smutná.
---
Ahojte!
Kapitola vychádza pomerne neskoro ale dúfam, že sa páčila.
Čo hovoríte na Alexove frajerky?
A páči sa vám Holden?
