Neviem si predstaviť lepšie zobudenie ako to dnešné. Vlastne každé zobudenie by bolo krajšie.
Crystal vrešťala už od štvrtej a bábo kopalo ako na futbalovom tréningu. Hlavu mi zvierali bolesti od preplakaného dňa. Vzdala som to a prišla ku Crystal. Vzala som ju na ruky a pomaly sa hýbala, aby znova zaspala. Na Crystal to malo však opačný vplyv a na mojom tričku zrazu svietila včerajšia večera.
Preklínajúc samú seba som schádzala dole po schodoch. Malá mi ešte stále vrešťala v náručí a tričko mi smrdelo, akoby som ho nosila rok. Oči som mala opuchnuté a vlasy ako požuté kravou. So slzami na krajíčku vojdem do obývačky a takmer sa rozosmejem. Môže byť osud ešte zákernejší?
Naširoko sa usmejem. V obývačke sedí Green s typickým úškrnom, znechutená Madison, môj brat ťažko zadržiavajúci smiech a mama, ktorá sa potichu smeje.
,,Dobré ránko, sestrička." konečne sa zasmeje Luke.
,,Naozaj skvelé." usmejem sa a sadnem si do kresla, oproti Madison.
,,S Madison sme vám prišli niečo oznámiť." povie Luke a pohladí Madison po ruke.
,,Som tehotná."
Takmer sa rozosmejem. Nič horšie ako Madison v rodine nie je, bohužiaľ už asi z rodiny neodíde. Ale myšlienka na to, že si zdeformuje svoju postavu, ktorú si tak stráži, je na nezaplatenie. A možno, o pár mesiacov, bude vyzerať rovnako hrozne ako ja momentálne.
,,Vitaj v klube, toto ťa čaká." usmejem sa a vstanem z kresla.
Vojdem do kuchyne a z hornej poličky vyberiem čokoládu. Crystal položím do stoličky a rozbalím čokoládu. Do úst si dám hneď celý rad a opriem sa o linku. Vďaka bohu za čokoládu, pretože inak by som to dnes nezvládla. Kuchyňa bola poupratovaná, mama určite vedela, že prídu.
,,To bolo drsné. Kto by to na teba povedal, Maya?" povie Green a nalepí sa na mňa.
,,Ustúp Green, lebo sa pozvraciam ja na teba." napchám si do úst ďalšiu kocku a druhou rukou mu zatlačím do hrude.
,,Nehraj sa na sväticu, určite ti už roky chýba poriadny muž." natlačí svoje telo ešte viac na to moje.
,,A to máš byť akože ty? Nebuď trápny prosím ťa." zasmejem sa a zdvihnem Crystal na ruky.
,,Si drzá Maya, už raz som ti zničil život. Myslím, že si to zopakujeme." povie a odíde z miestnosti.
Pretočím očami. Akoby mal čo ešte zničiť. Zjedla som ďalší rad čokolády a potom som ju odložila naspäť. Vzala som Crystal na ruky a vrátila sa do izby. Uložila som malú do detskej ohrádky a vzala si zo skrine čisté oblečenie. Privoňala som si k Alexovmu tričku a takmer sa rozplakala. Voňalo presne ako on. Najradšej by som mu zavolala a vyplakala sa mu do telefónu. Ale ak by mi zdvihla jeho nová frajerka zničilo by ma to.
Vzala som si telefón a zapla ho. Mala som osemdesiat neprijatých hovorov. Všetky boli od Alexa. Mobil som si znova vypla a odložila ho na poličku. Vzala som si oblečenie a zamkla sa v kúpeľni. Odlíčila som sa a vlasy si stiahla do chvosta. Pripravila som si uterák a vliezla do sprchy. Pustila som na seba teplú vodu a potichu si pospevovala.
Crystal som obliekla do rozkošnej rúžovej sukne a čierneho trička s dlhým rukávom. Obula som jej ružové baleríny a pozrela sa do zrkadla. Na sebe som mala úzke čierne rifle a Alexove tričko. Napokon to nevyzeralo tak zle. Vzala som si slnečné okuliare a vyliezla z izby.
Vzala som si otcove auto a naložila Crystal do sedačky. Sadla som si za volant a do navigácie som zadala interiérové ihrisko. Vyrazila som na cesty. Prekvapilo neboli zápchy a pri ihrisku sme boli za dvadsať minút.
Ihrisko bolo doslova obrovské. Vo vzduchu bolo počuť len detský plač a výskanie. Zobrala som Crystal za ruku a pomaly sme išli smerom k sekcii pre najmenších. Crystal sa rozbehla takmer ihneď a začala sa hrať v guľôčkovom bazéne. Sadla som si za najbližší stôl a objednala si kávu. Crystal hodila do nejakého chlapčeka penovú loptičku a ten sa rozplakal. Hneď som k nej vyrazila a chcela ju rýchlo zobrať preč. Avšak už bolo neskoro.
,,Prepáčte, toto je vaša dcéra?" povedal mužský hlas za mnou.
,,Veľmi ma to mrzí." rýchlo sa ospravedlním.
Otočím sa. Pousmejem sa, za mnou stojí Holden. Na tvári má naštvaný výraz, no keď ma zbadá črty tváre sa mu zjemnia. Oblečený je tentoraz iba v modrej košeli a rifliach. Jeho mužská vôňa mi znova opantá zmysli.
,,Maya, ahoj." usmeje sa.
,,Ahoj. Vôbec by som ťa tu nečakala." uškrniem sa.
,,Možno to nevidieť ale som mäkký." zadrží smiech.
,,Ty si moja nová maminka?" opýtal sa malý chlapček.
,,To naozaj nie, zlatíčko." povedala som vážne a rozosmiala som sa.
,,Blue, to nie je vtipné. Toto sa nepatrí." zadržiava smiech Holden.
,,Choď sa pohrať s Crystal a daj na ňu pozor, dobre?" poviem chlapčekovi.
,,Dobre."
Sadnem si naspäť k stolu a odpijem si z kávy. Holden si prisadne so svojou šálkou kávy.
,,Takže máš syna." usmejem sa.
,,Och, Blue je syn môjho brata." zasmeje sa.
,,Takže bezdetný?"
,,Mám syna. Majú tu aj jasle tak som ho dal radšej tam." usmeje sa.
,,Crystal sa radšej hraje so staršími deťmi." usmejem sa.
,,Bohužiaľ máme v rodine samé nešťastie. Matka môjho dieťaťa je niekde v Afrike a manželka môjho brata ich opustila s rodinným krajčírom. Preto tu mám hotovú škôlku." zasmeje sa a odpije si z malej čiernej kávy.
,,To je mi naozaj ľúto." pousmejem sa.
,,To je jedno. A čo tvoj životný príbeh?" zasmeje sa.
,,Poďme na inú tému." rýchlo ho preruším.
Konečne ma niekto vypočul. Holden bol skvelý poslucháč. Síce nič nepovedal, no mala som pocit, že som mala rozprávať ja. Občas sa zasmial a inokedy na mňa len zamyslene hľadel. Bol úplne odlišný od Alexa. Bol taký galantný, no veľmi atraktívny. Na tvári sa mi začala tvoriť červeň a v hrdle mi navrela hrča. Všetky slová mi uviazli v hrdle.
,,A tvoja mama urobila čo?" zasmial sa.
,,To je jedno." pošúcham si čelo.
,,Už by sme mali ísť, vonku sa už stmieva." zasmeje sa a zakýva na čašníčku.
Vstanem zo stoličky a pohľadom hľadám Crystal. Hrá sa v malom hracom kútiku a po jej boku stojí Blue. Podídem k nej a usmejem sa. Sú rozkošní.
,,Mama!"
,,No poď sem princezná." zasmejem sa.
,,Ja šom ša chrala s Blum." povie mi v náručí.
Zasmejem sa a vezmem Crystal na ruky. Blue ma chytí za ruku a spolu kráčame naspäť k stolu. Holden si to očividne užíva a usmieva sa. Dokonca si nás aj odfotí. Škaredo sa na neho pozriem.
,,Blue, vezmi Crystal do auta, hneď prídeme." povie.
,,Ale-
,,Zvládnu to." zasmeje sa Holden.
,,Počkaj, idem ešte zaplatiť za kávu." vezmem si do rúk kabelku.
,,Prosím ťa, zaplatil som."
,,To si nemusel." začnem sa červenať a mám chuť prepadnúť sa pod zem.
,,Musíme ísť do jaslí po Alexandra." povie Holden a vykročí.
V rohu budovy stoja jasle. Holden rýchlo vojde dnu a ja ho počkám von. Nervózne sa obzerám naokolo a podupkávam si nohou. Nikoho známeho nevidím.
,,Tak sme tu." povie Holden za mnou.
Otočím sa a pozriem sa na nich. Holden v rukách zviera malého chlapčeka. Je oblečený v modrom tričku a sivých nohaviciach. Má bledú tvár a výrazné očká. Bucľatá tvárička zvýrazňuje jeho chlapčenskosť.
,,Zoznám sa s Ericom." povie a príde ku mne bližšie.
,,Ahoj Eric." usmejem sa a pohladím mu nôžku.
Bábätko sa nahlas zasmeje a rukou ma buchne po hlave. Ja aj Holden sa rozosmejeme. Eric sa taktiež začne ešte viac smiať.
,,Už naozaj musíme." povie Holden a vyrazí k východu.
Celá červená kráčam za nimi k autu. Blue s Crystal ticho sedia a Crystal už pomaly zaspáva. Usmejem sa a odfotím ich. Holden sa nahlas zasmeje a zdvihne Erica ako v rozprávke Leví kráľ. Aj to som si zaznamenala. Zasmiala som sa a ukázala mu tú fotku. Rozosmial sa a otvoril auto.
,,Vyberieš mi Crystal? Ja som tu tiež autom." spýtam sa ho.
,,Nebudeme ju budiť. Pôjdem hneď za tebou." usmeje sa.
Nastúpim do auta usmievajúc sa ako slniečko. Vyrazím z parkoviska na kruhový objazd. Čierne auto ma hneď nasleduje. Celú cestu sa plne venujem ceste, aby som náhodou nezabudla niekam zabočiť. V aute mám však hrozné ticho a neviem sa sústrediť. Cesta mi teraz trvá o desať minút dlhšie. Nakoniec však zaparkujem na parkovisku pred domom mojich rodičov. Nikde sa nesvieti, asi nikto nie je doma. Vystúpim z auta a zamknem ho. Holdenove auto zastane hneď vedľa. Vezme Crystal na ruky a auto zamkne.
Odomknem dvere a kľúče odložím do misky. Kráčame hore v tichosti. Neviem čo by som povedala a Holden konverzáciu tiež nezačne. Otvorím dvere svojej izby a ukážem na detskú postieľku. Holden ju tam položí a v tichu sa na ňu pozerá. Prídem k nim a zapozerám sa na spiacu Crystal.
,,Máš krásnu dcéru." usmeje sa na mňa a obráti tvár na mňa.
,,Ehm, ďakujem." usmejem sa tiež a sťažka prehltnem.
,,Aj ty si krásna." povie a chytí mi bradu medzi prsty.
Na tele mi navrhnú zimomriavky. Nedokážem sa pohnúť, nedokážem mu odporovať. Pozerám sa na jeho ružovkasté pery obkolesené čiernym strniskom. Stále sa ku mne približujú a srdce mi chce vyskočiť z hrude. V jeden moment sa dotkne mojich pier. Nikdy som sa nebozkávala s iným chlapom ako Alexom. Bolo to niečo úplne iné no nič nepríjemné. Nevedela som však ani pohnúť perami do rytmu tých jeho, jeho prítomnosť ma zrážala z nôh.
Odtiahol sa odo mňa a sťažka dýchal. Bol vyšší ako ja, usmievala som sa mu do hrude, no to nemohol vidieť. Zároveň som mala výčitky kvôli Alexovi. Síce on ma podvádzal tiež a dokonca ešte horšie, nemala som z toho dobrý pocit.
,,Bola to chyba, prepáč." povie tie slová skôr ako ja.
,,Nechceš zajtra prísť na Crystalinu oslavu? Určite sa bude chcieť pohrať s Bluom." usmejem sa.
,,Veľmi rád, teraz už ale musím." usmeje sa a pohladí ma po tvári.
Zabuchnem za ním dvere a opriem sa o ne. Usmejem sa sama pre seba. Som zamilovaná a nie je to Alex. Rýchlo som si išla po zvyšok čokolády no zvonček pri dverách zazvonil. Usmiala som sa, určite to bol Holden. Prišiel si po ďalší bozk?
No vo dverách uvidím stáť Alexa. Dokonalo oblečeného Alexa s kyticou ruží v rukách. Mám chuť kričať na neho no zároveň sa ho konečne znova dotknúť. V hlave mám totálny zmätok a v srdci dve mená.
,,,,
Ahojte.
Dnešná kapitola sa naozaj zamotala.
Aby to Maya ani Alex nemali také ľahké.
Dúfam, že sa kapitola páčila.
