04.

46 12 0
                                    

" Mladý pán. Zobuďte sa. Sme na mieste " otvoril som oči s vystrašeným výrazom. Bol som v taxíku pred svojim bytom. Až teraz mi došlo,že to bol len zlý sen,ktorý vypadal ako realita. Povzdychol som si a vystúpil som z auta.

Slušne som sa poklonil,ospravedlnil a zaplatil za cestu. Spoločne s Light v rukách som sa vybral ku svojmu domu. Z kapsy som vybral zväzok kľúčov a vložil správny kľúč do zámky,pootočil smerom doprava a dvere sa pootvorili.

Vkĺzol som dnu a Light položil na zem aby som sa mohol vyzliecť z kabátu a bôt. Znovu som si zobral Light do rúk a nasmeroval si to do kuchyne. Z chladničky som vybral krabicu s mliekom a na malý tanier ho jej nalial. Ten tanier som položil na zem tak ako aj Light.

Light sa rozbehla k mlieku ako zmyslov zbavená a nešťastnou náhodou si namočila nufáčik. Zachichotal som sa. Pohladkal som ju po hlavičke a utrel nufáčik aby mohla ďalej v klude piť mlieko.

Ja som zatiaľ zobral papier s perom, na zapísanie potrebných veci či už pre Light alebo pre mňa. Nebolo toho málo. Mal som pocit,že nemám na to dostatok financií. To mi pripomína,že by som mal nájsť prácu.

Prešiel som do obývačky aj s papierom v ruke. Light ma mlčky následovala až ku gauči a pri gauči začala mňaukať pretože nemohla naňho vyliezť.
Papier som položil vedľa seba,Light som zdvihol zo zeme a položil na seba, zo skleneného stolíka som vytiahol notebook.

Zapol som ho,naťukal heslo a úspešne spojazdnil ho. Klikol som na ikonku s názvom 'internet' a čakal dokým sa načíta stránka kompletne. Do vyhľadávača som naťukal stránku, kde sa ponukali práce rôzneho typu. Hľadal som práce v blízkosti domova. Našlo mi to zopár inzerátov,ktoré by mi vyhovovali. Čísla som si opísal na zadnú stranu papiera. Notebook som vypol a položil ho na stolík.

Light mi zaspala nad rozkrokom. Vypadala tak rozkošné. Tak čisto. Opatrne som ju položil nabok aby som si mohol ľahnúť a pritiahol som si ju do neručia. Hladkal som ju po hebkej srsti.

Sekundy sa zdali ako minúty, minúty ako hodiny. Čas sa mi zdal ako večnosť. Celý ten čas som upieral zrak na Light. V celom byte sa nieslo mučivé ticho,ktoré prerušovali zvuky môjho hladného žalúdka. Trvalo mi 5 minút aby som sa postavil z gauču. Z kraju som zobral deku a prikryl Light.

Nasmeroval som si to do kuchyne kde som premýšľal nad uvarením instantných rezancov. Z hornej skrinky som vybral sáčok a pol litrovú flašku obyčajnej minerálky. Zo spodnej skrinky som vybral hrniec a položil ho na sporák. Doňho som vylial minerálnu vodu a zapol sporák. Hrniec som zakryl pokrievkou a nechal variť.

Zatiaľ som sa posadil na linku a zobral do rúk papier s číslami. Behom tých 15 minút čo voda začala vrieť som stihol zavolať na dva inzeráty. V prvej kaviarni už mali obsadené ale v druhej bolo stále voľné miesto. Požiadali ma dôjsť zajtra na pohovor o 9-tej ráno. Kaviareň nie je moc vzdialená od môjho bytu čo je plus pre mňa.

V hrnci voda vrela,pokrievku som nadvihol,vysypal obsah sáčku, znova prikryl a vypol plyn na sporáku. Počkal som 5 minút a vytiahol z hornej poličky misku a z dolného šuflíčka paličky. S hrncom v rukách a miskou som sa vybral ku stolu. Položil som ich a zasadol som za stôl. Nabral som si polku misky,zobral som si paličky do rúk a začal jesť rezance . Nepotreboval som veľa. Stačilo mi trochu. Postavil som sa zo stoličky,paličky vyhodil,zobral pokrievku a prikryl hrniec. Umyl som si ruky v umývadle a utrel do utierky.

Znovu som sa obliekol do kabátu a bôt a vydal sa do obchodu,ktorý bol neďaleko. Zamkol som za sebou a vykročil k obchodu. Cesta netrvala ani 10 minút , čo som stal pred dvermi obchodu.

Vošiel som dnu,slušne som sa pozdravil a začal vyberať potraviny ako boli mlieko,granule pre Light a ostatné pre život potrebné veci som odkladal postupne  do nákupného košíka. Keď som si myslel,že  mám všetko čo som potreboval ,vydal som sa k pokladni. Všetko som si dôkladne poukladal do tašiek. Boli dokopy 3.  Zaniesol som kôš ku ostatným košom,do rúk som vložil tašky no ale to by som nemohol byt ja keby sa niečo nestalo. Jedna z tašiek sa roztrhala a cely jej obsah sa vysypal na zem. Obe tašky som položil vedľa seba a začal sa načahovať po veci roztrúsené na zemi. Keď som sa načahoval po poslednú vec niekto to urobil skôr ako ja. Moja ruka sa dotkla niekoho inej ruky. Zdvihol som zrak zo zeme na osobu predomnou. Môj dych sa zrýchlil. Moje srdce bilo ako o život.

Bol to ten muž z uličky.


Hello zase 😂
Toto pre dnes posledná časť pretože idem preč a neviem kedy sa vrátim. Tak prajem prijemne čítanie a pozbytok dňa ❤️

fluffybyunnie

New Beginning [ CHANBAEK  FANFICTION ]Where stories live. Discover now