Emma

Časť 1

Cŕŕŕn! Poznáte ten otrasný stroj s názvom budík? Ja bohužiaľ áno. Och, skoro som sa vám zabudla predstaviť. Volám sa Emma Weigel, mám štrnásť rokov a bývam s mojimi rodičmi v Paríži. Síce tu bývam, ale nikdy som nenavštivila Eiffelovú vežu. Chodím do prvého ročníka na strednú s mojou bff LÍviou. Býva o dve ulice ďalej, preto chodíme spolu do školy. 

 Po treťom odložení budíka som konečne vstala. Keď som sa pozrela na hodiny som skoro odpadla. Bolo 7:30 a ja som mala za desať minút ísť pre Líviu. Rýchlo som na seba navliekla veci, ktoré som si včera večer nachystala. Zobrala som si tašku a bežala sa obuť. Cestou pre Líviu som zjedla jablko. Keď som tam dorazila, už ma čakala pred domom. ,,Čau, kde si toľko bola?" ,,Ahoj! Zase som zaspala. Čo máš nové?" ,,Všeličo," urobila si krátku prestávku a spustila. Akurát sme prišli pred školi, keď skončila. Čakali nás tam naše spolužiačky. Vrelo nás privítali, keď okolo nás prešiel najkrajší chalam akého som kedy videla. Na nikoho nečakal, vošiel rovno do školy. Šla som rýchlo za ním. Spolužiačky na mňa kričali, ale ja som ich teraz ignorovala. Moju myseľ zamestnával on. Je tu nový. Nikdy predtým som ho tu nevidela. Je týždeň pred Vianocami a on iba teraz nastúpil na našu školu. Trochu divné, ale nevadi. Šiel do riaditeľne asi za riaditeľkou. Po piatich minútach vyšiel. Pobral sa ku skrinkám a ja som ho nasledovala. Snažila som sa byť nenápadná. Zastal a otvoril skrinku s číslom 153. Uvedomila som si, že má skrinku vedľa mňa. Naradostená som sa vybrala k tej svojej. Bezslova som si ju otvorila a vybrala som si z nej potrebné veci na prvú hodinu. Mali sme mať algebru. Neviem na čo,ale mali sme mať dva zošity a asi zo sto papierov, ktoré sme mali mať v nejakom obale, ale mne sa ho nechcelo ísť kúpiť tak som chodila bez neho. Niečia ruka so obtrela o tú moju. Rozleteli sa mi všetky tie papiere po zemi. On  sa na mňa pozrel:,,Prepáč," poveda tichým hlasom. Zohol sa a začal mi zbierať papiere. Kútikom oka som spozorovala moje kamošky ako sa mi smejú. Zohla som sa teda i ja a začala zbierať papiere. Zistila som, že sa volá Dominik, a že sa tu prisťahoval s rodinou pred týždňom. Akurát zazvonilo a ja som sa ospravedlnila a šla do triedy. Sedela som sama, ako jediná z triedy. Dnu vošla učiteľka na prekvapenie s Dominikom. ,,Dobré ráno žiaci. Od dnešného dňa budete mať nového spolužiaka Dominika Schnera. A teraz predstav sa nám ty Dominik," v rýchlosti povedala naša triedna. ,,Volám sa Dominik Schner a pochádzam z Taliánska," predstavil sa v skratkosti. ,,Dobre to stačí. Sadni si k Emme, k tej čo sedí sama a zoznámte sa. Ty Emma dnes mu poukazuješ školu."