Emma

Časť 5

Akurát som vošla do triedy, keď zazvonilo. Baby rýchlo ku mne pribehli,ale Dominika som nikde nevidela. Uf. Čo sa mu pre boha stalo? ,,Ahoj!Čo si včera spravila Martinovi? Vie to už skoro celá škola." vybehla na mňa Rebeca s výhražným tónom hlasu. Všetko som im povedala. Ževraj sa Martin vyhovoril a učiteľka mu to zožrala aj s navijákom. No super. Mám sa čoho báť.

Prvú hodinu sme mali geografiu. Zase tá stará krava....no nič, idem napísať Dominikovi.

Heart4:Ahoj prečo nie si v škole?❤
Talian085: Čau. Neni mi dobre.

Ahaaa. Tak preto neprišiel do školy.....A aký je odmeraný. Však ty počkaj. Hneď som začala  vymýšľať plán. Budem ho ignorovať aspoň tak týždeň a potom sa rozhodnem ako ďalej.
Napodiv som sa začala venovať hodine.
,,Nájdite v atlase kde sa nachádza Násirovo jazero." učiteľka povedala s tým jej divmým hlasom. Však to je ľahké. Ani hľadať to nemusím. Nech sa hlásia bifľoši. ,,Slečna Weigelová, prečo nehľadáte? Stále ste na mojej hodine tak spolupracujte!" Prečo sa práve do mňa stále stará? Krava hlúpa, šedivá..... Zazvonilo. Konečne. Prišiel k mojej lavici Matúš:,,Tak slečinka si hrdá na svoj včerajší čin? Neboj odmena bude sladká!"  ,,Choď si radšej za Aďkou a mňa nechaj na pokoji ty slizniak!" hups trochu som to prehnala. Ale tak mu treba.
Konečne posledná hodina. Telesná. Hádam ju prežijem. S babami som zišla ku šatniam, keď som ich videla. Neboj sa Emma, zvládneš to. Dodávala som si odvahu.
,,Baby ja idem na wecko o chvíľku sa vrátim," zaklamala som im.
,,Ale prečo?" pýtali sa, ale to som už nebola pri nich.
Otvorila som jednu z kabiniek a to čo som videla ma odradilo. Zobrala som si všetky veci a išla naspäť do šatne. Osudová chyba. Zazreli ma a moje nohy ostali prikované k zemi. Blížili sa a ja som sa začínala báť. Bolo ich 9 a ja iba jedna. Už boli pri mne.
,,Tak čo slečinka?" spýtal sa zachrípnutým hlasom Martin. Prebehla mňou triaška ale nedala som sa odradiť.
,,Vypadni mi z očí, idiot zasratý."
,,Prečo by som mal?" ,,Pre toto," kopla som mu medzi nohy na čo zostal stáť so skriveným pohľadom a ja som konečne mohla odtiať vypadnúť, keby ma  nejaky ďalší debil  nepodkol . Z tohto budú pekné problémy. Bez slova som sa postavila a odišla do šatne.

Práve som na gymmastike a rozmýšľam nad týmto hnusným dňom. Keby ho tí opičiaci neskazili. Ale čo už.

Konečne doma po sto rokoch.
,,Už som domáá!" zaziapem na celý dom. Všade je hrobové ticho. Čo sa zase stalo. Prídem do obývačky a tam kto nesedí? Náš milý Martinko.