Časť 4

23 6 0
                                    

Toto neveští nič dobrého. Pravdu povedať bála som sa. Nemotorne som sa postavila. Najskôr ma prepaľovali pohľadmi. Jeden z nich sa ku mne nebezpečne priblížil. Tuším sa volal Marek. Ostatný sa iba uchechtli, ale ja som si povedala, že musím byť teraz silná a nedávať svoje city na javo. Kopol ma do nohy a ja som mu za to dala trošku silnejšiu facku. Nevedela som čo ďalej. Na chodbe už nikto nebol, a zdalo sa mi, že aj kvety sa dívajú čo bude ďalej. Och, keby ste vedeli ako som sa ja v tej chvíli bála. Podišiel ku mne Martin a chytil ma za vlasy. Poriadne nimi šklbol a pár mi ich vytrhol. Toto si ja už nenechám. Vedela som, že ja som jedna a ich je viac, ale musela som niečo spraviť. Použila som hmat, čo ma naučil bratranec z Brazílie. Dala som mu ranu medzi oči, vykopla nohou a kopla ho do brucha. Sikol ale očividne mu to nevadilo. Asi potreboval viac. Kopla som ho celou silou medzi nohy. To už padol k zemi a ostatní jeho kumpáni zdrhli. Zostala som tam s ním sama. Nehybne ležal na zemi tak som si vybrala nečujne veci zo skrinky. Nebolo mi ho vôbec ľúto. Ale ja neviem byť zlá. Zdvihla som ho zo zeme. Verte mi ten kôň nebol vôbec ľahký. Začula som za sebou kroky. Nemusela som sa ani otočiť. Bola to zástupkiňa školy. ,,Čo tu preboha robíte! Už aj do triedy!!" rozdala rozkazy. Ja som jej radšej neodpovedala len som prevrátila očami na čo už ona bola preč. Nedalo mi to:,, Martin viem , že si najväčší idiot na škole, ale len pre istotu. Nič ti nie je?" Pravdu? Bála som sa o neho. Pozrel na mňa zdrvujúcim pohľadom. Vedela som čo mám urobiť. Zohla som sa teda ku taške a vybrala potrebné veci, ktoré vždy so sebou nosievam a vydenzifikovala mu ranu. Nato som ho už opustila. No to bude dlhé vysvetľovanie učke kde som bola.

DOMA

Učiteľka mi zožrala aj s navijákom, že mi je zle a ešte mi aj zaobstarala odvoz domov. Tak a teraz som už doma. Vypeckovala som hudbu na celú ulicu a začala tancovať po celom dome. Písala som si s Dominikom aj keď on bol v škole. Nevadilo mi to. Ani som sa nenazdala a bol večer. Rodičia ešte neboli doma a sestra je na lyžiarskom. Čo by som ja za to dala. Ale to nevadí. My ho máme až za mesiac. Dúfam, že naň pôjde aj Dominik. Rýchlo som sa nachystala do školy, keď ma zmohla únava. Ako zarezaná som si ľahla do postele.

Nenávidim školu a vstávanie do nej! Ale ja už s tým nič nenarobím. Emma tomu sa hovorí lenivosť. Ozvalo sa moje svedomie. Ty už radšej sklapni. Pomyslela som si. Lívia mi písala, že dnes nejde do školy. To zas bude nuda....

Vošla som do školy a koho nevidím? Martina a jeho partiu. Usmievali sa po pod fúzi, čo neveští nič dobré. Som zvedavá čo zase vymysleli.

---------------

Ták! Nová časť je hotová. Prajem vám pekné Vianoce a šťastný nový rok!

Vaša Terka




EmmaWhere stories live. Discover now