Emma

Časť 2

S radosťou som povedala:,,Veľmi rada pani učiteľka!" Dominik si ku mne sadol a opýtal sa ma:,,To si ty? Mala si mi povedať, do ktorej triedy chodíš." Začervenala som sa a nastalo trápne ticho. Nabrala som odvahu:,,Volám sa Emma Weigel, a možno nás bude sprevádzať po škole moja bbf. To je tam tá. Volá sa Lívia Reilová. Neisto som na ňu ukázala. ,,Za ňou sedia moje ďalšie dve kamarátky, Linda a Rebeca." Baby mu smelo zakývali s úsmevom na perách. Zasmial sa nad nimi. ,,Povedz mi radšej niečo o sebe, ale už nie to, že sa voláš Emma, že tam tie sú tvoje kamarátky a že si najkrajšie dievča, aké som kedy videl," dopovedal svoj krátky monológ a ja som sa začervenala. ,,Si úplne iná ako iné baby, a keď sa červenáš si ešte krajšia." Po tomto som sa musela červenať aj na zadku. ,,No ja neviem, čo by si chcel o mne vedieť......Bývam o tri ulice ďalej od Eiffelovej veže. Chodím na gymnastiku od prvej triedy na základnej a mám o rok staršiu sestru Sáru. Teraz si na rade ty," v rýchlosti som sa opísala. ,,No dobre, mám mladšieho brata Olivera, má iba päť rokov. Tiež bývam pár ulíc od Eiffelovky, ale ulice som ešte nestíhol zrátať," krátko sa zasmial, na čo som vybuchla smiechom. ,,Emma, Dominik ticho tam buďte!" okríkla nás učka. Pozrela som sa na hodiny. Malo zvoniť o päť minút. Usmiala som sa pri pomyslení, že ten najkrajší chlapec pod slnkom sedí práve pri mne.

S POHĽADU DOMINIKA

Bola taká krásna. Čudujem sa, že sa za ňou obzerajú všetci chalani a ona si to nevšíma. Kútikom oka som sa na ňu pozrel. Úsmev sa jej pohrával s perami, vlasy mala orieškové, oči tak isto. Pozrel som sa na jej kamošky. Myslím, že nevedeli čo so sebou. Zmachlené ako barbie vo výklade detského obchodu, čo bol presný opak Emma. Ona bola nežnejšia ako oni, ale zato aj dosť divoká. Neviem čo sa to stalo. Asi som  sa............zamiloval...........

EMMA

Zazvonilo. Spolužiaci hneď za nami pribehli aby sa zoznámili, no Dominik sa nezdržal dlho.  Povedala som mu, že ma nájde pri mojej skrinke. Skrinku som odomkla a odložila si učebnice. Niekto mi poklepal rukou po ramene. Otočila som sa. Pomzslela som si, že je to Dominik. Omyl. ,,Daj ruky preč od toho nového. Nevieš čo je zač," varoval ma môj spolužiak, ktorý bol očividne dosť nasratý.  Odišiel no ja som zostala stáť ako zamrznutá. Do pekla čo sa mi má ten idiot starať do mňa. Už som bola vážne vytočená. Trepla som skrinkou a bežala na wc. Zavrela som sa do jedného záchoda. O pár minút prišla Lívia:,,Emma! Poď von, Dominik ťa čaká! Bojí sa o teba." ,,Lívia ja nejdem. Nemám na to silu," znovu som sa rozplakala. No nakoniec som vyšla z wécka.