Sprievodca // larry ✔️

3.

„Wow!“ Harry zabudol od prekvapenia zavrieť ústa, keď vošiel spolu s Louisom do izby, ktorá bola už niekoľko rokov rezervovaná pre sprievodcov ich cestovnej agentúry. Hoci nebola ničím výnimočná od ostatných izieb v penzióne, predsa ju niečo robilo inou. Keď mal Louis pred pár rokmi to šťastie ako prvý navštíviť tento novopostavený penzión a zároveň možnosť vybrať izbu, ktorú budú obývať výlučne sprievodcovia ich agentúry, ani poriadne nevedel, prečo si zvolil práve tú. Niečím ho zaujala. A akýmsi podivným spôsobom získal k tej izbe určitý citový vzťah, kvôli ktorému sa sem zakaždým rád vracal.

S každým pobytom Louis v izbe zanechával svoj podpis. Zakaždým to bola maličkosť, čím ju ozvláštnil, a hoci nebol zďaleka jediným sprievodcom, čo tam chodil, izba sa stala v agentúre známou ako „Louisova izba“.

Útulne zariadená dvojlôžková izba s oddelenými posteľami, komodou, písacím stolom, televízorom a malou chladničkou očarila aj mladého klienta. Keď vybehol na balkón a zistil, že má výhľad priamo na edinburský hrad, zvýskol od radosti.

„Vedel som, že sa ti tu bude páčiť,“ usmial sa Louis a pomyslel si, že chlapcove rozžiarené oči stáli za všetky tie pochybnosti. Nechal ho, nech sa porozhliada a potom mu ukázal kde sa môže zložiť. „Ja zvyknem spávať pri okne, ale ak tam chceš byť radšej ty, nemám s tým problém.“

Harryho pri tých slovách oblial studený pot, vyschlo mu v krku a šokovane hľadel na sprievodcu. S touto možnosťou nepočítal. Vedel, že je penzión plne obsadený, Louis to predsa niekoľkokrát spomenul, ale myslel si, že nejakú izbu navyše majú vždy v rezerve a že niečo vybavil, keď na tých pár minút zmizol.

„To... to je va-vaša izba? My... my tu bu-budeme spolu? Ne-nebudete mať z toho problémy?“ koktal, keď sa konečne zmohol na slovo, červenajúc sa až po korienky vlasov.

„Hádam, že ich mať budem, keď sa to v agentúre dozvedia, ale veď som ťa nemohol nechať spať na recepcii. A mimochodom, tykaj mi. Keď už sme teda tí spolubývajúci,“ doširoka sa usmial Louis a odhalil tak svoj dokonalý chrup.

„A-ale ja... ja som nepočúval, keď... keď si sa predstavoval," zahanbene šepol Harry a zadíval sa do zeme.

„Viem, všimol som si,“ uškŕňal sa sprievodca, zatiaľ čo Harry klopil pohľad a najradšej by sa bol od hanby prepadol do horúcich pekiel. Nestačí, že sa pred tým mladým sexi sprievodcom ukázal ako totálny idiot a slaboch, z ktorého si robí každý fackovacieho panáka, ešte aj toto.

„Som Louis,“ podišiel k Harrymu, prstami mu zdvihol bradu, aby mu pozeral do očí. „A už sa tým netráp, dobre?“ Chlapec slabo prikývol a na jeho tvári sa usadil jemný úsmev, hoci sa stále cítil zahanbený.

„Harry, teší ma,“ ruka mladšieho bez premýšľania vystrelila smerom k sprievodcovi, ktorý ju bez okolkov prijal a zovrel vo svojej. Pri tom dotyku Harry cukol a a v panike ju chcel vytrhnúť a odtiahnuť sa. No Louis mu ju držal pevne.

„Ššš, neboj sa, nechcem ti ublížiť. Ja sa ťa nebojím, zabudol si?“ prihováral sa mu upokojujúcim hlasom a keď videl, že sa Harry pomaly uvoľňuje, vtiahol si ho do objatia.

„Prepáč, Harry, nechcel som ťa vyľakať,“ zamumlal mu do vlasov, ktoré voňali po malinách a mäte. Tá vôňa vyvolávala v Louisovi viac než príjemné pocity a po druhý raz v ten deň mal pocit, že jeho rokmi budované sebaovládanie nadobúda značné trhliny.

Keď sa Harry ocitol v sprievodcovom objatí, zaplavila ho panika. V živote ho neobjal nikto iný okrem rodinných príslušníkov a teraz sa ho bez zábran dotýkal celkom cudzí človek. Dokonca muž. To nebolo normálne... Buď musel byť Louis anjel alebo totálny magor.