Ani sa veľmi nedivil, keď ho nohy zaniesli pred budovu, na ktorej sa vynímal neónový nápis Asylum, hlásajúci meno klubu, kam už párkrát zašiel s Alexom. Podnik totiž vlastnil známy jeho otca a Alex tam počas pobytu v Londýne býval varený-pečený. Stačilo mu tam Harryho priviesť raz, a už ho tam poznali. A kto by riešil, koľko má kučeravý chlapec rokov, keď jeho kamarát bol už plnoletý?
„Harry,“ usmial sa naňho barman za pultom. „Dnes si sám? Prečo neprišiel aj Alex?“
„Nevolal som ho,“ popravde odpovedal kučeravec. „Bol to spontánny útek z domu. Potrebujem byť sám.“
„Aha,“ chápavo prikývol barman. „Čo to bude?“
„Dnes niečo tvrdé, Johny, potrebujem zabudnúť.“
„Chápem,“ potľapkal ho muž po pleci. „Je mi to ľúto, Harry, ale ak potrebuješ, môžeš sa vyrozprávať, možno sa ti uľaví,“ súcitne sa usmial a nalial mu za pohárik whisky.
Kučeravec prijal ponúkaný alkohol a kopol ho do seba. Vôbec mu to nechutilo, ale ak mu to malo pomôcť zabudnúť, obetuje sa. Lepšie než by si mal podrezať žily. Takto ublíži maximálne sebe.
„...a je-jeho ka-a-kam'rát ma... sluš-ne pos'al do ri-riti,“ vydoloval zo seba už značne opitý Harry, no i napriek tomu dal barmanovi pokyn, aby mu nalial ďalšieho panáka.
Muž za barovým pultom však zakrútil hlavou.
„Nie, Harry, myslím, že už máš dosť.“
„N-nie. E-ešte...'lej.“
„Nie, už si opitý,“ stál si za svojim Johny a fľašu s alkoholom odložil.
„N-nie...H-harry... neza-nezab'dol,“ bľabotal nešťastný kučeravec a hlasno začkal.
„Harry, si opitý. Motá sa ti jazyk, ledva ti rozumiem, už ti nenalejem. Navyše je takmer noc, som zvedavý ako sa chceš vlastne dostať domov. Pochybujem, že v takomto stave niekam zájdeš.“
Kučeravec sa opilecky rozosmial. „T-to ne-neviem. Bu-budem spať tu,“ zívol a na potvrdenie svojich slov si položil hlavu na barový pult.
„To snáď nemyslíš vážne?!“ zrúkol barman, na čo Harry vyľakane zdvihol hlavu a uprel naňho lesklé oči. „Tu spať nebudeš. Zavolám Alexovi, nech po teba príde.“
„A-alex,“ zažiarili kučeravcovi oči a ledva stihol Johny vytiahnuť telefón, už opäť driemal na pulte.
***
„No ty si sa teda pekne zriadil,“ zlostil sa Alex, keď o polhodinu dorazil do klubu a snažil sa dostať opitého a polospiaceho kamaráta z baru do auta. Johnyho telefonát ho vytiahol z postele, kam konečne padol po tom, čo ho Zayn zase doriadil. Nie div, že bol nervózny a potreboval sa vyspať.
„Mu-musel som,“ mumlal Harry.
„Musel? No to mi je novinka, že sa niekto musí ožrať ako delo,“ nadvihol čiernovlasý zlostne obočie a vliekol Harryho na parkovisko. Musel ho podopierať, pretože kučeravec ledva stál na nohách a nevládal samostatne ani chodiť. „Radšej ani nechcem vedieť, koľko si toho vypil. Tiahne z teba ako zo suda.“
„Dosť,“ chichotal sa Harry a vzápätí sa takmer rozplakal. „Ch-chcel s-som za-zabud'úť.“
„Zabudnúť?“ neveriacky krútil hlavou Alex.
„Na L-loui..a. Poslal ma... do prdele,“ vzlykol Harry. „A mu-musel to u-uro-urobiť Niall. Lou je srab,“ slzy mu tiekli po tvári pri spomienke na ten nešťastný telefonát. Cítil sa ako najväčšia naivka, keď veril, že niekto ako Louis by ho vážne mohol chcieť. Celý čas ho ťahal len za nos.
ČTEŠ
Sprievodca // larry ✔️
FanfictionHarry, študent londýnskej strednej školy, sa na vlastnej koži presvedčí, že aj jeden výlet za hranice všedných dní dokáže zmeniť váš život. Počas školského výletu do Edinburghu spozná mladého sprievodcu, ktorý obráti celý jeho doterajší život hore n...